Raymond Cauchetier: Dvorný fotograf francúzskej novej vlny

Raymond Cauchetier: Dvorný fotograf francúzskej novej vlny

12. júla 2021 0 Od Radoslav Irša

Ak si myslíte, že to obrovské množstvo ikonografických fotografií z klasických filmov francúzskej novej vlny pochádza priamo z daných filmov, možno budete prekvapení. Za veľkým množstvom týchto pamätných fotografií stojí jeden muž, fotograf menom Raymond Cauchetier. Cauchetier tento rok zomrel. Mal 101 rokov, keď 22. februára 2021, podľahol covidu-19. Cauchetier nebol iba filmový fotograf. Jeho dielo je oveľa širšie, než aby sa dalo definovať len v medziach filmu. Avšak pre filmových nadšencov sa stal Cauchetier práve dvorným fotografom francúzskej novej vlny, keďže jeho tvorba výrazne zarezonovala aj v tomto smere.

Jules et Jim (Charenton-le-Pont, 1961)

Povedomie o Cauchetierových fotografiách z obdobia francúzskej novej vlny, prišlo až oveľa, oveľa neskôr. Bolo to najmä z dôvodu autorských práv. Trvalo dlhé desaťročia, kým Cauchetier konečne získal práva k vlastným fotografiám a vydal ich v publikácii z roku 2007 s názvom Photos de Cinéma. V roku 2010 potom prebehla v Londýne výstava, neskôr v Los Angeles alebo v Melbourne. Zaslúžená reputácia na seba nenechala dlho čakať. Medzi jeho najznámejšie fotografie patria snímky z filmov Na konci s dychom (À bout de souffle, 1960), Strieľajte na pianistu (Tirez sur le pianiste, 1960), Lola (1961), Jules a Jim (Jules et Jim, 1962) alebo Cléo od piatej do siedmej (Cléo de 5 à 7, 1962).

Jean-Pierre Leaud

Okrem filmu sa Raymond Cauchetier venoval fotografovaniu architektúry, románskym sochám alebo juhozápadnej Ázii, vrátane zdokumentovania antického komplexu Angkor Wat v Kambodži. Vyše 3000 fotografií bolo zničených po povstaní Červených Khmérov. Pre fanúšikov filmu sú samozrejme najvýznamnejšie práve ikonické zábery z filmovania kultových filmov. Cauchetier nefotil to, čo by mohli diváci vidieť v kine. Fotil všetko okolo toho. Jeho fotografie sú osobnými momentami, keď kamera práve nebeží. Sú to jedinečné zábery skvele zachycujúce esenciu filmov francúzskej novej vlny. Možno aj práve preto sú tak ľahko zameniteľné za obrázky pochádzajúce priamo z filmovej kamery. Dalo by sa tvrdiť, že tieto fotografie spolu s filmami zachycujú jedno špecifické obdobie. Dnes už ide o klasické diela filmovej fotografie, zachytávajúce špecifické obdobie v danom čase a na danom mieste.

Jean-Paul Belmondo a Jean Seberg (A Bout De Souffle, 1960)