★ ★ ★ ★ ☆
Dogman je príbeh o Marcellovi. Marcello (Marcello Fonte) sa stará o psov. Jeho práca je jeho záľubou. Psov češe, umýva, zastriháva, aj masíruje. Nevadí, že má niekedy na starosť pitbulla, ktorý by mu pri prvej príležitosti najradšej roztrhol hrdlo. Opatrne z diaľky, no stále láskavo, sa postará aj o toho najagresívnejšieho psa. A práve vtedy sa stretávame s Marcellovým kamarátom, bývalým boxerom, menom Simone (Edoardo Pesce). Na rozdiel od psov, je však Simone neriadená strela, ktorú nemožno prevychovať.
Taliansky režisér Matteo Garrone prichádza opäť s výborným filmom, ktorý dýcha autenticitou a dramatickým majstrovstvom. Drámou Dogman sa vracia do talianskeho sveta kriminálnikov a ľudí postavených na okraj spoločnosti. Miesto, kde sa celý príbeh odohráva, pripomína akýsi mikrosvet postavený na základe skutočných problémových oblastí. V tomto svete sa miesi chudoba s kriminalitou, pokoj piesočnej pláže s ošarpanými šedými budovami. Pôsobí to až poeticky, nebyť toho, že Garrone vykresľuje tento svet až nadmieru skutočne. Celkom uprostred je potom Marcellov salón a jeho spokojný majiteľ.
Sám Marcello, pomimo svojho milujúceho remesla, predáva kokaín. Je to možno jeden z hlavných príjmov, prečo si môže dovoliť chodiť na dovolenky so svojou malou dcérou. Je to ale taktiež jeden z mála dôvodov, prečo za ním chodí Simone. A ďalšie dôvody nie sú o nič lepšie. Aj napriek tomu, že by si Marcello mohol myslieť, že za ich vzťahom existuje oveľa viac, Simone to tak určite nevidí. Toxický vzťah je bravúrne podaný a výsledkom sú často až nepochopiteľné závery, rovnako ako tomu v reálnom živote často býva.
Príbeh v skutočnosti naozaj vychádza z reálneho prípadu šikany a vydierania.
Marcello je útly muž a málo pravdepodobný archetyp hrdinu. Na druhú stranu, Simone je veľký, agresívny pitbull, ktorý ničí všetko, čoho sa dotkne. Je to stratený prípad odkázaný na väzenie alebo násilnú smrť. Aj z tohto dôvodu je potom zaujímavé sledovať, ako sa Marcello snaží vidieť veci úplne inak, ako bežný človek. Jeho rozhodnutia sú až takmer kresťansky vzorné, nebyť toho, že je schopný zúčastniť sa lúpeže. Či už je to strach, dobrota alebo ľahkomyseľnosť, Marcello sa čoskoro dozvie, že ľudia dokážu byť niekedy oveľa krutejší ako psy.
Marcello si nevie poradiť ako ďalej (Marcello Fonte)
Obaja hlavní protagonisti hrajú výborne. Najmä Edoardo Pesce ako agresívny Simone pôsobí naozaj ako reálny blázon, ktorým sa je lepšie vyvarovať. Aj napriek tomu, že je Dogman zasadený v Taliansku, náladou aj postavami pôsobí veľmi familiárne aj nášmu publiku. Scéna v bare, kde sa Simone snaží z herného automatu vytrieskať peniaze, ktoré doňho hodil, pôsobí nepríjemne známo. Dráme sa potom aj vďaka skvelým hereckým výkonom darí navodiť reálny až dokumentárny pocit z daného prostredia.
Dogman je pútavý a strhujúci od začiatku až do konca.
Zásluhu na tom má skvelé nabudenie autenticity a výborné herecké výkony ústrednej dvojice. Zdanlivo jednoduchý konflikt dvoch celkom rozdielnych ľudí v sebe ukrýva množstvo symbolického obsahu. Marcello si ako opatrovateľ psov síce dokáže poradiť aj s tými najagresívnejšími jedincami. Simone sa však v konečnom dôsledku zdá byť ešte oveľa horší ako rozzúrený pes.
