Autorka knihy Malý Edward, Ann Napolitano, prichádza s novým románom, ktorý sa vedome prirovnáva ku klasickému dielu americkej literatúry, Malé ženy. Ahoj, dievčatko tiež rozpráva príbeh o štyroch sestrách. Každá je trochu iná, každá má iné zameranie, iné hodnoty, iné problémy a záujmy. Hlavným protagonistom však napriek tomu ostáva mladý muž menom William Waters. To ale nič nemení na skutočnosti, že román je najmä o rodine. O rozpoltenej rodine, o osude každej jednej sestry a o ich vzťahoch navzájom. V neposlednom rade rozpráva kniha najmä o láske, o smrti a o odpustení.
„Prvých šesť dní života nebol William Waters jedináčik.“ Kniha začína s Williamom a viac-menej sa ho drží celý čas. William vyrastá v rodine poznačenej tragédiou. Jeho mála sestrička tragicky zomrela a jeho rodičia sa z tejto rany nikdy nezotavili. Obeťou celej tragédie je tak pochopiteľne aj samotný William a jeho budúci život. Zakríknutý chalan nachádza čiastočné vyslobodenie až v basketbale. Neskôr sa ako nádejný športovec zoznámi s Juliou Padavanovu, najstaršou sestrou spomedzi našich hrdiniek. William sa týmto spôsobom stáva členom novej rodiny.
Okrem Julie, ktorá všetko plánuje s vojenskou presnosťou, spoznáva William aj nezávislú Sylvie a dvojičky Emeline a umelecky založenú Ceceliu. Ich vzťah zdá sa byť pevný, milujúci a oddaný. Keď sa rozprávajú o románe Malé ženy, každá si vyberá svoju postavu. Nevedia sa medzi sebou dohodnúť. Je to pekná scéna, pripomínajúca množstvo podobných diskusií medzi súrodencami. Vychádza tu na nás niečo hrejivé. Domov, detstvo a bezpečie. Ale podobne ako v románe Malé ženy, aj tu sa v povetrí vznáša hrozba budúcnosti.
Bez toho, aby sme prezrádzali príliš veľa z deja, povedzme len, že rodina prejde osobným zemetrasením. Zvratov je tu viac. Ten najväčší naše hrdinky rozdeľuje a posiela ich po vlastnom kurze. Niektoré idú ďalej, než iné. Postavy sa na základe činov a rozhodnutí svojich blízkych uzatvárajú do seba. Vytvárajú si nové životy a „vojenská presnosť“ Julie šokujúco naráža na vlny osudu.
Ahoj, dievčatko má množstvo dramatických zvratov, ktoré čitateľa udržujú v neustálom pozore. Autorka v jednotlivých kapitolách strieda uhoľ pohľadu, ale aj časový rozsah jej záberu. Nestáva sa zriedka, že sa jeden časový moment opakuje z dvoch rozdielnych pohľadov. Niekedy počujeme o situácii iba medzi rečou, aby sme sa o nej dozvedeli oveľa bližšie v nasledujúcej kapitole. Čas sa prelína a tento výber štýlu efektívne udržuje čitateľa aktívneho. Ešte predtým, než sa vôbec s týmto spôsobom v knihe zoznámime, nám môžu niektoré momenty prísť nelogické. Prečo William sedí na lavičke, keď má hrať basketbal? Až neskôr sa dozvieme, že mal ešte predtým vážne zranenie kolena. Všetko sa vysvetlí a všetko do seba pekne zapadne. Tento štýl však nie je natoľko využívaný, aby sa kniha mohla vyslovene pýšiť experimentálnym časom rozprávania. Nie je to žiadny Christopher Nolan. A to je v podstate aj dobre, pretože efekt zbytočne nestojí v ceste príbehu.
Postavy v knihe sú veľmi dobre privedené k životu. William mi občas svojou traumatickou minulosťou pripomínal Judea z Malého života. Zranená duša, ktorej bolesť vo finále prechádza až do fyzického bodu, či už je to koleno alebo iné, neprezradené. Rovnako skvelé je čítať o Julii a pozorovať, ako sa jej vlastnosti menia v našich očiach z pozitívnych na negatívne. To isté ale môžeme povedať aj o zvyšných postavách rodiny Padavanovcov.
Ahoj, dievčatko je dramatická kniha. Vášnivá, emotívna a komplexná ako jej postavy. V neposlednom rade je to kniha, ktorá je v mnohom pravdivá. Obsahuje rozpoznateľné pravdivé momenty toho vysnívaného amerického románu, ktorý hovorí pravdu o ľuďoch. O ľudských životoch, o ich zraneniach, o utrpení a vo finále o zmierení a odpustení.
Knihu Ahoj, dievčatko vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: Hello Beautiful
Autorka: Ann Napolitano
Počet strán: 360
Vydavateľstvo: Tatran, 2024
Preklad: Klaudia Feketeová
