★ ★ ★ ☆ ☆
Priznám sa, že osobne som od titulu s názvom Liga spravodlivosti Zacka Snydera veľa nečakal. Veď ako by som aj mohol, keď pôvodný film z roku 2017 ostáva azda najhorším komiksovým filmom súčasnosti. Domnievať sa, že Zack Snyder s týmto materiálom dokáže niečo urobiť bolo viac-menej naivné. Veď je to predsa ten istý človek, ktorý nám priniesol priemerné tituly ako Muž z ocele (2013) a Batman vs Superman: Úsvit spravodlivosti (2016). Štúdio Warner Bros. si to ale nemyslelo a napočudovanie ponúklo Snyderovi štedrú pomocnú ruku. Výsledkom je štvorhodinový film s novými scénami, novými postavami a novým prevedením. Zo všetkého najdôležitejšia je však skutočnosť, že to čo absolútne nefungovalo, teraz už zázračne funguje. Dokonca aj tie isté scény získavajú po update vďaka pridanej hudbe a revízii strihu tu správnu rytmiku a šmrnc. Znamená to, ale že sa nová Liga spravodlivosti dokáže nazývať dobrým filmom? Nie úplne.
Liga spravodlivosti Zacka Snydera má jeden jediný základný problém, spoločný aj pre minulé DC filmy v danej dejovej línii, a tým problémom je práve Zack Snyder.
Joss Whedon mohol Ligu spravodlivosti dokatovať do absolútnej nepozerateľnosti, to ale neznamená, že Zack Snyder urobí z hovna bič. Čo naopak robí je, že nám prináša film, ktorý sa za seba už nemusí hanbiť. Scény konečne držia po kope, majú jasnú víziu a najmä fungujú na sto percent. Je to presne ten pocit ako keby sme čítali dobrý DC komiks a každý fanúšik DC superhrdinských komiksov to okamžite rozpozná. Hrdinské momenty sú dotiahnuté do perfektnej reprezentácie okázalého hrdinstva a odvahy. Akčné scény majú emočný náboj a vizuálne nás doslova pohlcujú. Je to vzrušujúce divadlo a zimomriavky nie sú počas sledovania filmu ojedinelým javom. Jediným nedostatkom je skutočnosť, že niektoré tieto úžasné scény nemajú s príbehom nič spoločné. Zachraňované osoby nie sú s našimi hrdinami v žiadnom hlbšom kontakte, čo je trochu škoda. Ak by nás do týchto skvelých momentov prirodzene zaviedla samotná dejová linka, bolo by to určite ešte lepšie.
Táto skutočnosť potom súvisí s filmovým rozprávaním Zacka Snydera. Vizuálna stránka ostáva stále neprekonateľne nadradená dejovým zvratom. Ale v rámci toho, čo Liga spravodlivosti vo svojej podstate reprezentuje, dokážem túto absenciu vnútorného konfliktu, vystavaného inak než na základe povrchných fráz, odpustiť. Vízia Zacka Snydera je zozačiatku naozaj pôsobivá a vzrušujúca. Problém prichádza až v druhej polovici a najmä v preplácanom finále, alebo takzvanom epilógu, ponúkajúcom akési pohľady do budúcnosti, čo by mohlo byť, ak by bol Zack Snyder lepší rozprávač, než akým naozaj je. Pretože jeho Liga spravodlivosti nie je žiadny štvorhodinový opus. Vo vlastných menších momentoch je to akčné, strhujúce a epické, no ako celok to neponúka silný ľudský príbeh po vzore komiksoviek Nolana, Raimiho alebo bratov Russovcov. Je to síce pekné a naleštené, no vo finále je to únavné, zdĺhavé a pre mňa osobne, druhýkrát len ťažko pozerateľné.
Zack Snyder sa (dúfam) lúči s úctyhodným výtvorom bez hanby predošlého filmu.
Osobne ale dúfam, že Liga pravodlivosti Zacka Snydera bude jeho posledný komiksový film. Pretože nech sa strihá čokoľvek akokoľvek nanovo, postavy ostávajú naďalej nesympatické, Flash (stále trtko) ostáva stále mimo svojho potenciálu, Cyborg má hrôzostrašný vizuál, a to isté platí aj pre všadeprítomný a absolútne neatraktívny green screen. Liga spravodlivosti Zacka Snydera nemusela vzhľadom na pôvodný film prekonávať veľa. Film sa dokázal postaviť na vlastné nohy, no oproti kvalitným kolegom stále výrazne a bolestivo poskakuje. Výstražným prstom je únavné finále, kde sa dostávame v krátkom čase do pozliepaných situácií, ktoré vyzerajú a pôsobia doslova ako scény nechronologicky a bez rozmyslu poskladané za seba. Má byť snáď toto ochutnávka toho, čo by mohlo byť? Ak áno, tak za mňa hovorím, nie ďakujem. Odpútajme sa od tohto neatraktívneho, digitálneho sveta vážnych a veľmi „dospelých“ superhrdinov Zacka Snydera a vykročme inou cestou. A to hovorím ako fanúšik Snyderových Strážcov (2009), jeho posledného dobrého filmu.
