Tenet recenzia: Christopher Nolan dopláca na únavnú hru s časom

Tenet recenzia: Christopher Nolan dopláca na únavnú hru s časom

27. augusta 2020 0 Od Radoslav Irša

★ ★ ★ ☆ ☆

„Nesnažte sa to pochopiť, cíťte to.“ Hovorí Laura (Clémence Poésy), mladá výskumníčka, nášmu hlavnému protagonistovi (John David Washington), keď mu vysvetľuje zvláštne anomálie s objektami z inej časovej roviny. Je to jeden z prvých momentov, kedy divák márne dúfa, že Tenet, nový film Christophera Nolana, ponúkne jasné odpovede. Nedá sa povedať, že sa to stane, no divák akosi verí, že po čase, kedy to začne „akože cítiť“, tomu naplno porozumie. A keď prejde únosný čas, kedy človek všetko vstrebáva, pozorne sleduje, analyzuje a predvída, napokon dospeje k záveru, že táto hádanka vlastne ani nemá odpoveď, ktorá by v skutočnosti človeka uspokojila. Časový guláš sa zamotáva. Veci sa doslova odvíjajú jedným aj druhým smerom zároveň, a jeden sa pýta, aký to má všetko v skutočnosti hlbší zmysel, než len vizuálny.

Christopher Nolan sa v nejednom rozhovore priznal, že je veľký fanúšik Jamesa Bonda. A jeho Tenet si berie filmovú šablónu Bonda ako veľký zdroj inšpirácie.

Nie je to len spomínaná scéna s Laurou. Tá je len neoddeliteľnou súčasťou každej bondovky. Táto inšpirácia je Tenetom natoľko prevŕtaná, až sa niekedy zdá, že Nolan Bonda v dobrom paroduje. Tenet je o záchrane sveta. A je to záchrana sveta, ktorá existuje len ako rozmar. Jednoducho to tak je a nič hlbšie za tým človek nemusí hľadať. Hlavný antagonista je stereotypný ruský mafián s neukojiteľnou, až detinskou túžbou presadiť si svoje záujmy. V prípade ak sa mu to nepodarí, následky budú niesť všetci. John David Washington je ako hlavný hrdina typicky bondovská postava. Jeho ostrovtip, cynizmus, šarm aj dokonalý oblek len navodzuje obraz agenta 007.

Paródia nastáva v momente, keď Nolan využíva referenčné repliky, vtipne odkazujúce na slávneho agenta, ako napríklad v momente, keď protagonista spytuje vlastný pôvab, pretože sa ešte nestihol vyspať so ženou hlavného nepriateľa. Horšie už sú na tom repliky z Nolanovho scenára, ktoré zaváňajú patetickosťou, až banálnosťou. A ak majú taktiež slúžiť ako trpká paródia, či lepšie povedané, pastiš, ranných filmov s Jamesom Bondom, pôsobia skôr kontraproduktívne.  

Tenet je vyčerpávajúci film. Nolan síce viditeľne zastáva Hitchcockovu filozofiu filmového remesla ukazovať drámu, ktorá sa odohráva medzi nudnými pasážami života, no robí to natoľko agresívne, chaoticky a bez kúska oddychu, až sa to zdá niekedy úplne náhodné. V jednom strihu postavy prekračujú čas aj priestor a výsledkom je doslova galimatiáš scén a nechronologického rozprávania. Človek sa v tom ľahko stráca, a preto chápem, že Tenet si vyžaduje opakované pozretie. Otázne ostáva, či je film vôbec hodný opakovaného analyzovania, pretože Tenet funguje ako hádanka bez dostatočne zaujímavých indícií.

Je to obraz bez kontextu. Je to ako príliš ťažká videohra, ktorá jednoducho unaví už len tým, ako nepriateľsky pristupuje k svojim užívateľom. Tým pádom síce pekne vyzerá, no len ťažko si nás získa.

Ako divák som si najmä v druhej polovici filmu pripadal hrozivo nevtiahnutý do deja. Dôvod bol prostý, jednoducho som tápal. Mám rád filmy, ktoré neponúkajú divákovi každý detail naservírovaný na zlatom podnose. Rád nad filmami uvažujem, rád si o nich čítam, rád ich opakovane analyzujem. Avšak zúfalá chaotickosť Tenetu nespočíva v jeho príbehu. Pretože ten je žalostne prázdny. Naopak, Tenet dopadá na snahu zbytočne špekulovať v rámci časových zvratov. A robí to ďaleko za čiarou znesiteľnosti.

Najväčším pozitívom Nolanovho diela je jeho majstrovský dotyk filmára. Na Tenet sa jednoducho dobre pozerá. Hoyte van Hoytema robí za kamerou výbornú prácu a ešte lepšiu prácu odviedol Ludwig Göransson ako hudobný skladateľ. Tenet dáva na hudbu veľký dôraz a funguje to veľmi efektívne. Akčné scény sú vďaka agresívnemu, industriálnemu zvuku oveľa strhujúcejšie a podmanivejšie. To isté potom môžeme povedať aj o Nolanovej vernosti realizmu a odmietavému postoju k zbytočnému využívaniu CGI efektov. Scéna na letisku je aj vďaka tomuto prístupu oveľa majestátnejšia. Ďalším pozitívom je potom tradične Robert Pattinson, ale aj skvelý Kenneth Branagh. Pattinson prináša do filmu značne odľahčujúci, svieži tón. Jeho Neil je jednoducho sympatický chlapík, ktorého chcete mať na svojej strane.

Tenet dopláca na únavnú hru s časom. Táto hra prichádza bez manuálu, bez pravidiel, a keď si človek myslí, že ju rozlúskol, Nolan mu celú perspektívu rúca jediným strihom. Veci sú zrazu inak. Svet sa chová inak, než by človek očakával a rovnica sa rúca na márne kúsky. Je to mierne frustrujúce a navyše to diváka odrádza ďalej hrať. Tenet nie je zlý film. Remeselne je jednoducho krásne zvládnutý. No jeho posadnutosť veci zbytočne komplikovať a vytvárať takmer až absurdné situácie, ako sú „náhodné“ zmeny prostredia, „náhodne“ sa objavujúce postavy, „náhodné“ zmeny uhla pohľadu, mu zásadne podrážajú nohy.