Lovecraft Country recenzia: Mix fantasy a sci-fi hororu a plná dávka monštruózneho rasizmu

Lovecraft Country recenzia: Mix fantasy a sci-fi hororu a plná dávka monštruózneho rasizmu

20. októbra 2020 0 Od Radoslav Irša

★ ★ ★ ★ ☆

Aj napriek slabšiemu finále ostáva Lovecraft Country nevýslovne zábavný a životom pulzujúci seriál. Ide o adaptáciu rovnomennej knihy Matta Ruffa, a ako to už obvykle býva, seriál sa knihou síce v mnohom inšpiruje, no nenecháva sa ňou príliš zväzovať. Atmosféru originálu však zachytáva vydarene. Lovecraft Country nás sprevádza desiatimi záživnými epizódami, pričom každá z nich stojí na vlastných nohách. Trochu to pripomína Mandaloriana, ktorého epizódy boli taktiež vlastnými mini-príbehmi v jednom hlavnom ucelenom deji. Podobne aj tu dostáva divák v každej epizóde vlastné dobrodružstvo. Dôraz si často vypýta jedna z mnohých, výborne napísaných a zahraných postáv, a výsledkom je prepracovaný, fantasy hororový mix, usadený do extrémne rasistickej, americkej spoločnosti 50. rokov minulého storočia.

Hlavný hrdina je Atticus Freeman (Jonathan Majors), veterán z vojny v Kórei, ktorý sa vracia do rasizmom prehnitého rodného mestečka, aby zistil, že jeho otec sa pohrešuje. Spolu s detskou priateľkou Leti (Jurnee Smollett) a strýkom Georgeom, sa ho Atticus rozhodne hľadať. Strýko George je navyše tvorca takzvanej Zelenej knihy pre Afroameričanov, ktorá ich má počas cestovania naprieč Amerikou navigovať po všetkých bezpečných hoteloch, reštauráciách a podobne. Už toto jasne naznačuje, v akej spoločnosti sa nachádzame. Pátranie trojicu napokon privádza do tajomného Ardhamu, kde sa ukrýva omnoho viac, než len stopy po stratenom otcovi. Prvá, silná epizóda nás navnadí na nebezpečný svet, ukrývajúci prvky mágie, okultizmu a monštier – ľudských aj tých skutočných.

Našťastie, silný rozjazd nespomaľuje a Lovecraft Country si aj naďalej zachováva veľmi zábavný charakter, niekde na pomedzí vážnej agitky proti rasizmu a béčkového sci-fi hororu zo starej školy.

Možno aj preto je názov diela odvodený od mena hororového spisovateľa a rasistu, H.P. Lovecrafta. Každá jedna epizóda je akoby vystrihnutá z príbehov magazínu Weird Tales. S literatúrou sa seriál otvorene pohráva a v neskorších epizódach ju dokonca aj využíva pre účely rozvetvenia príbehu. Zároveň však ide o určitý druh metanarácie a priznávania svojho pôvodu. Najväčší rozdiel je v povahe našich hrdinov. Podobné fantastické a hororové príbehy mávali predovšetkým, či dokonca možno výhradne, skôr biele hlavné osadenstvo.

Atticus a Leti patria medzi nerozlučnú dvojicu.

Lovecraft Country toto mení a rasizmus doby využíva aj po metaforickej stránke. Nemožno povedať, že seriálový svet okolo nás je pritiahnutý za vlasy. Naopak, jeho realita vychádza zo skutočných udalostí a zločinov. Táto krivda a nespravodlivosť na čiernom obyvateľstve tu jasne rezonuje a transformuje až do monštruóznych rozmerov. Príkladom nie je len prvá epizóda, ale taktiež tie nasledujúce, ktoré vždy viac-menej súvisia s extrémnym rasizmom svojej doby.

Jednou z najvýraznejších predností seriálu je výborné herecké osadenstvo. Predovšetkým Jonathan Majors aj Jurnee Smollett podávajú ozaj skvelé výkony, no nemožno opomenúť aj zvyšných, veľmi talentovaných členov tohto all-star tímu. Michael Kenneth Williams ako otec Montrose, Wunmi Mosaku ako sestra Ruby, Aunjanue Ellis ako teta Hyppolita, Abbey Lee ako transcendentná čarodejnica Christina, ale aj mladučká Jada Harris ako nevinná Diana. Každý jeden je jednoducho správne zvolený a casting sa tým pádom nemohol viac vydariť. Seriálu táto skutočnosť, v podobe skvelých a sympatických hercov, neuveriteľne pomáha a posúva ho ešte o niečo ďalej.

Lovecraft Country je už aj tak bravúrne nakrútený, často krvavý, prepracovane desivý, inokedy erotický, dojímavý až šokujúci, a sympatická a reprezentatívna tvár je len čerešňou na torte. Jedinou vadou na kráse bohužiaľ ostáva posledná mierne mätúca epizóda. Síce by mohla byť, vzhľadom na jej obsah, emotívna a úderná, nedarí sa jej úplne dosiahnuť týchto predpokladov.