Knihy

Vincent van Gogh bol vášnivý čitateľ. Koho mal najradšej?

Pri spomenutí mena Vincent van Gogh každého napadne výtvarné umenie. Žiadne iné meno spomedzi maliarov nie je v súčasnej dobe medzi ľuďmi tak známe ako práve jeho. Človek nemusí chodiť do galérií, nemusia ho zaujímať obrazy, no každý jeden pozná Vincenta van Gogha a jeho najslávnejšie obrazy. Čo už však nie je veľmi známe je skutočnosť, že jeho diela boli z veľkej časti inšpirované práve literárnym umením.

Vincent van Gogh už od detstva rád čítal.  Ako syn pastora musel čítať nielen Bibliu, ale aj iné náboženské texty. Sám mal pokračovať v otcovom remesle, no osud, ako vieme, to chcel inak. Ako mladý študent sa mal podľa školských osnov učiť poéziu naspamäť, podobne ako to robievajú deti na základnej škole dnes. Na rozdiel od dnešných detí však musel venovať učeniu básní päť hodín týždenne, zvlášť v angličtine, zvlášť v nemčine, a potom tri hodiny nemecky a holandsky. Cudzie jazyky mu tak nerobili žiadny problém, a aj preto mal možnosť čítať zahraničné knihy.

Muž sedí a číta knihu / Vincent van Gogh

Významnú úlohu mala literatúra aj počas jeho trojročného pobytu v hlavnom meste Anglicka. Holandský maliar si za vzor pre svoje obrazy často bral každodennú realitu, obyčajných ľudí pri práci, chudobu a utrpenie. A tieto inšpirácie nenašiel iba v najchudobnejších štvrtiach Londýna, ako bol napríklad Whitechapel, ale aj v knihách. V dopisoch svojmu bratovi Theovi píše, „o extrémne chudej oblasti, o ktorej by si si mohol prečítať v Dickensovi.“

A bol to práve Charles Dickens, ktorý van Gogha zaujal. Je dokonca známe, že obraz Hviezdna noc nad Rhônou namaľoval van Gogh podľa scény z Dickensovej knihy Hard Times, konkrétne zo scény, kedy postava menom Stephen Blackpool hľadí na hviezdami ožiarené nebo a uvažuje nad svojím ťažkým osudom a blížiacou sa smrťou. Okrem Dickensa však maliar vášnivo čítal aj ďalších známych spisovateľov akými boli napríklad Daniel Defoe, Charlotte Brontë, Victor Hugo alebo George Eliot.


Hviezdna noc nad Rhônou
Vincent van Gogh

Rodičia Vincenta nútili vždy do čítania a on na ich vedenie zjavne nezanevrel. Čítal knihy o humanizme a dobročinnosti. Rovnako tak mal rád knihy, ktoré povyšovali charakter človeka a nútili ho zdokonaľovať sa. Chcel čítať o každodenných situáciách, o sociálnych témach, o bolestiach jedincov v spoločnosti, outsideroch a vyhnancoch. Mal záujem vidieť veci také ako naozaj sú. Odmietal v dielach romantiku a uchyľoval sa skôr k literárnemu realizmu. Nie je potom divu, že Emile Zola, hlavný predstaviteľ naturalizmu, bol tiež jedným z Vincentových obľúbencov. Zolova kniha L’œuvre, v preklade Práca, v angličtine The Masterpiece, hovorí o ťažkostiach maliara vytvoriť svoje majstrovské dielo.

Jedným z ďalších obľúbených autorov bol aj francúzsky historik Jules Michelet, najmä potom jeho kniha s názvom Láska (L’amour). V nej autor píše o morálnych zásadách v láske muža a ženy. Vincent sa knihou riadil a považoval ju za moderné evanjelium. Avšak v jednom momente sa Micheletove zásady prudko zrazili s tými božskými, keď Vincent písal svojmu bratovi, že sa rozhodol vyhodiť všetky Micheletove knihy a radí mu, aby urobil to isté. To znamená, že jeho záujem smeroval stále skôr k náboženským textom, ale aj ku knihám o umení a k poézii. Obľúbenou preňho však vždy ostávala kniha od Johna Bunyana: The Pilgrim’s Progress.

Žena číta román / Vincent van Gogh

Knihy tíšili umelcovu strápenú dušu po celý jeho život. V listoch, ktoré posielal svojmu bratovi o nich písal často. Buď používal významné diela klasickej literatúry na účely lepšie sa vyjadriť, keď opisoval krásy všedných dní a inšpirácie pre svoje obrazy, alebo písal o knihách v súvislosti s obrazmi všeobecne, a obe médiá vynášal rovnako do nebies. „V Shakespearovi je niečo z Rembrandta, v Micheletovi niečo z Correggia a v Hugovi niečo z Delacroixa,“ písal Vincent. „Boh je v každom majstrovskom diele. (…) Jeden človek to povie alebo napíše v knihe, iný v obraze.“

Aj v tomto vyhlásení môžeme pochopiť ako sa na svoje umenie Vincent pozeral. Istým spôsobom sa nakoniec stal kňazom, pretože sám veril tomu, že Boh je pri jeho práci vždy prítomný. Rovnako tak môžeme vidieť, že ak by Vincent nemaľoval, možno by písal. Aj jeho záverečný citát tomu veľmi napovedá: „S čítaním kníh je to rovnaké ako s pozeraním sa na obrazy; jeden musí, bez pochýb, bez zaváhania, s istotou, obdivovať to, čo je krásne.“

Mohlo by sa vám tiež páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.