★ ★ ★ ★ ☆
The Forty-Year-Old Version, po slovensky ako Štyridsaťročná verzia, je príjemné prekvapenie, pretože prichádza na Netflix nenápadne, bez väčších propagácií, a pritom môže ísť veľmi ľahko o jednu z najlepších komédií tohto roku. Čiernobiely film, pripomínajúci diela ako Frances Ha (2012) alebo hocičo od Jarmusha alebo mladého Woodyho Allena, prináša okrem skvelého humoru a tradičnej černošskej kultúry, ešte niečo navyše. Niečo, čo je pre belocha možno ťažšie pochopiteľné. Niečo, čo urobil už Jordan Peele vo filme Get Out (2017). A niečo podobné robí aj režisérka, scenáristka a hlavná hrdinka filmu, Radha Blank.
Černošské autorky sú údajne v kurze, počuje hlavná hrdinka Radha, akési alter-ego reálnej Radhy Blank. Radha je nádejná spisovateľka divadelných hier. Ubehlo už veľa rokov od doby, kedy získala cenu 30 pod 30, ako symbol sľubnej kariéry v dramatickom svete. Ako názov napovedá, Radha sa blíži k štyridsiatke a jej život ostáva stáť na mieste. Žije v New Yorku , kde pracuje ako učiteľka dramatického krúžku. Okrem toho sa snaží preraziť s novou hrou s názvom Harlem Ave. V tom jej má pomôcť jej agent a najlepší priateľ Archie (Peter Kim). Po tom, čo Radha v emočnom vypätí, zaútočí na nešťastného divadelného producenta, ocitá sa opäť na pokraji zúfalstva. Práve vtedy sa jej do cesty postaví hip-hop. Čo nasleduje je rozpoltený konflikt medzi tým, po čom Radha celý život túži, a tým čo ju napĺňa.
The Forty-Year-Old Version nie je len skvelá komédia. Je to výborný pohľad do nepretržitého zápasu nájsť svoj vlastný umelecký hlas.
Radha sa síce dostane k možnosti produkcie svojej hry, no musí urobiť celý rad ústupkov, aby sa jej vízia mohla dostať na javisko. Film nám ponúka veľmi autentický pohľad do života umeleckej snahy preraziť. Scéna, keď Radha doslova bedáka a prosí Boha, ako veľmi chce byť úspešná umelkyňa, nie je to len úžasne komická, je to presná satira pre všetkých tých nádejných umelcov tam vonku. Je to trefné, vtipné, dokonca milé. Radha Blank viditeľne nakrútila film, zo svojho života. Možno aj preto sa rozhodla hrať svoje vlastné fiktívne ja, a aj preto môžeme veľa z jej diela brať ako autobiografiu. The Forty-Year-Old Version skrátka hovorí autentickú výpoveď o živote černošskej štyridsiatničky, ktorá sa musí vysporiadať nielen s osobnou krízou, ale predovšetkým s neočakávanou zmenou kariérneho rastu. Pretože aj napriek tomu, že veci začnú naberať ten správny smer, Radha je ďaleko od úprimnej spokojnosti.
Osobne si myslím, že film bude špeciálne zaujímavý pre ľudí s umeleckým zameraním. To ale neznamená, že si ho aj vďaka skvelej hlavnej protagonistke neužijú aj ostatní.
Silná hrdinka je nesmierne vtipná, milá, sympatická, a keď rapuje, tak rapuje skvele. O sympatie nemusia veľmi zápasiť ani ostatné vedľajšie postavy. Či už je to Archie, divadelní študenti, Dj D. alebo bezdomovec žijúci oproti Radhynho bytu. Každý jeden pridáva do tohto nesmierne hrejivého filmu svoj podiel. Čiernobiely formát filmu pasuje a kamera Erica Branca je živá, naturálna, a zároveň veľmi poetická. Nakoniec Radha Blank ponúka skvelý scenár aj réžiu a jej film je veľmi uceleným a vydareným dielom.
The Forty-Year-Old Version je o kreativite, a ako sa kreativita ohýba do nežiaducich smerov, v závislosti od spoločnosti a spolutvorcov. Žáner hip-hopu je v tomto duchu braný ako nezávislý a individuálny výkrik expresívnosti. Z tohto smeru môžeme film ľahko pridať do kategórie hip-hopovej kinematografie. Film Bodied (2018) sa ponúka ako vhodný a vtipný ekvivalent. Ako sama Radha hovorí, po tom, čo dorapuje, je to pre ňu niečo veľmi príjemné. Je to zmena a útek od neustáleho tlaku umeleckých očakávaní. Vo finále ide o film plný pozitívnej nálady a nádeje po novom začiatku, a to kedykoľvek. Jej slová pri rapovaní hovoria za všetko. Ich obsah je plný frustrácie, hnevu a najmä túžby po tom, čo jej rap, dokáže ponúknuť. Vyjadriť sa vlastným hlasom.
