★ ★ ★ ★ ★
Pačinko je jeden z tých veľkých románov, ktoré s čitateľom žijú. Ich postavy sa stávajú naši priatelia a ich fiktívny svet je úzko prepojený s tým reálnym. Väčšina kníh tohto popisu sa v súčasnosti často nenachádza medzi knižnými novinkami. Aj preto je nový román kórejsko-americkej autorky Min Jin Lee zjavením, ktoré príjemne prekvapí. Kniha sa vyznačuje bohatým jazykom, podmanivými opismi, dýchajúcimi postavami a silnými témami prisťahovalectva, diskriminácie a rodiny, ktorých aktuálnosť nikdy nezhasína.
Pačinko rozpráva multigeneračný príbeh jednej kórejskej rodiny, ktorá je kvôli neprajným udalostiam nútená utiecť z domoviny do relatívne blízkeho Japonska. Sledujeme osudy rodinných príslušníkov a ich snahu presadiť sa v diskriminačnom prostredí. Kvôli snahe prežiť musia neraz zapierať svoje národné korene. Obeta identity neraz vedie k neľahkým rozhodnutiam, ktoré síce môžu viesť k lepšiemu postaveniu v japonskej spoločnosti, no často za cenu straty rodinného mieru.
V Pačinku nevystupuje jeden hrdina, ktorého cestu by sme sledovali od samého začiatku knihy až po jej koniec. Nájde sa tu naopak viacej postáv jednej rodiny, ktoré nás sprevádzajú rôznymi obdobiami. Príbeh sa odvíja od skutočných problémov, ktoré majú morálne základy, podobne ako tomu často býva v klasickej literatúre. Nemusí ísť o závratné a neuveriteľné, povedal by som až senzačné, udalosti, aby ostával čitateľ do knihy zahĺbený. Min Jin Lee si nás dokáže získať svojím nespochybniteľne zručným literárnym umením, aj keď píše o každodenných rituáloch. Podobne ako u iných diel, či filmových alebo knižných, je aj v tomto prípade veľmi častou témou jedlo. Či už ide o spôsob prežívania, alebo zarábania, jedlo sa stáva neoddeliteľnou súčasťou ázijskej kultúry.
Knihu by som nebral úplne ako historický román, aj napriek tomu, že výborne vystihuje danú dobu. Literárne sa však čitateľ môže ľahšie zamerať na postavy, ich vzťahy a rozhodnutia, než na popisy Japonska v rannom 20. storočí. Bola by však chyba domnievať sa, že autorka sa historickému svetu vyhýba. Jej informácie o dobovom živote sú natoľko dobre naštudované, že svet, ktorý vykresľuje zdá sa celkom prirodzený. Našťastie sa autorka nesnaží presadzovať každý poznatok, ktorý pri výskume získala. Respektíve, nerobí to účelne. Nehrá sa na chytrú a na rozdiel od toho, ako sa to v súčasnej literatúre často stáva, nemusí spomínať každý irelevantný poznatok, ktorý počas výskumu k danému projektu získala.
Témy prisťahovalectva a diskriminácie sú samozrejme stále aktuálne a výnimkou nebolo ani Japonsko. Imigranti z Kórei mali automaticky druhoradé práva a museli dodržovať celý rad rôznych regulácií ako si napríklad každé tri roky obnovovať cudzineckú registračnú kartu. Zaujímavosťou ostáva fakt, že tieto nepríjemnosti sa netýkali len prisťahovalcov, ale aj ich budúcich detí narodených v Japonsku. Vo finále si však autorka všíma skutočností ako veľmi prisťahovalectvo ovplyvnilo Japonskú kultúru, s čím taktiež súvisí samotný názov knihy.
Pačinko je hrací automat alebo z anglického slova – pinball. V širšom zmysle sú takto označenie miesta, kam ľudia prichádzajú tieto automaty hrať. Ide vlastne o také japonské kasíno. Zaujímavosťou je skutočnosť, že hlavnými prevádzkovateľmi týchto miest boli a dedične naďalej aj ostávajú, práve prisťahovalci z Kórei. Prekvapujúco, pačinko biznis je asi 30-krát ziskovejší ako ročný obrat v Las Vegas. Ide skrátka o veľmi profitujúci biznis, ktorý má veľký podiel (dvakrát tak veľký ako japonský auto priemysel) na Japonskom hospodárstve.
Tieto skutočnosti nám autorka síce priamo neponúkne a vlastne ani to ani nie je nutné, ani vhodné. Vzájomné ovplyvňovanie oboch kultúr ostáva silno zakorenené v príbehu hlavne inými spôsobmi a to najmä každodennou realitou postáv – ich zvykmi, tradíciami, jedlom a spoločnými vzťahmi.
V súčasnosti si môžete knihu prečítať v českom alebo originálnom (anglickom) jazyku.