★ ★ ★ ★ ★
Po filmoch Proti múru (Gegen die Wand, 2004) a Na druhej strane (Auf der anderen Seite, 2007) sa nemecký režisér Fatih Akin vracia k dramatickej forme. A robí to opäť svojsky a kvalitne. Odnikiaľ (Aus dem Nichts, 2017) je srdcervúci príbeh o strate rodiny a snahe dosiahnuť spravodlivosť. Mohlo by sa zdať, že pôjde primárne o pomstu, avšak herecký výkon Diane Kruger prináša do filmu oveľa viac než len obyčajnú túžbu po odplate.
Podobne ako režisérove minulé filmy sa aj Odnikiaľ zameriava na nemecko-tureckú spoločnosť.
Príbeh sa začína svadobným obradom vo väzení. Ženích Nuri (Numan Acar) je tureckého pôvodu, nevesta Katja (Diane Kruger) je Nemka. Po niekoľkých rokoch vidíme, že ich spojenie je šťastným manželstvom. Milovaný syn Rocco, nová kariéra a drogová minulosť, ktorá stála Nuriho slobodu, zanechaná bezpečne medzi štyrmi stenami väzenskej cely. Ich šťastná rodina odzrkadľuje spolunažívanie dvoch odlišných národností. Presne ako rušná ulica, kde má Nuri svoju kanceláriu. Bohužiaľ, nenávisť a zloba driemu v temnotách a útok tak prichádza doslova odnikiaľ.
Na jednu stranu pôsobí film až veľmi známo a aktuálne. Prevedením a najmä herectvom hlavnej protagonistky ide o neúnosne reálnu skúsenosť straty milovaného. Na druhú stranu má však film prvky, ktoré ho dokážu nielen zjednodušovať oproti skutočnosti, ale ho aj formovať do viac štylistického prevedenia. Z tohto druhého hľadiska ide najmä o absenciu istých skutočností, ktoré by vzhľadom na vážnosť daného zločinu, boli nevyhnutnou súčasťou. Nielenže vo filme nefigurujú žiadne médiá, celý súdny proces sa zdá byť skôr skratkovitou formou pre zjednodušené dosiahnutého daného cieľa. Inými slovami, ak by sme to celé brali z reálneho hľadiska, ťažko niekedy uveriť.
Našťastie, ja osobne som s týmto nemal žiadny problém. Fatih Akin je dosť zručný režisér, aby všetky tieto námietky sfúkol kvalitným filmárskym remeslom. Jeho dôraz na estetiku, konflikt a emócie, porážajú všetky zbytočné námietky vzhľadom na reálne skutočnosti. Navyše, v celom filme nie je nikdy nič postavené na hlavu. Skôr naopak. Emócie a skúsenosti z danej situácie sú reálne, ťaživé a srdcervúce. Najmä scéna s opisom útoku v súdnej miestnosti je nakrútená a zahraná priam geniálne. Je to potom práve táto štylistika a dôraz na city, ktoré z drámy robia nevýslovne pútavé dielo.
Aktuálnosť drámy sa nedá nijako spochybniť.
Narastajúca neznášanlivosť a nacionalistické myšlienky nie sú prítomné len medzi mladými ako film ukazuje, ale dokonca zachádzajú aj do vyššej politiky. Spomenutie gréckej neonacistickej strany Zlatý úsvit len podporilo myšlienky filmu. Avšak záverečné slová vzhľadom k narastajúcim útokom neonacistov mi naopak prišli nepotrebné. Odnikiaľ nepôsobí ako film, za ktorý by ho táto záverečná správa mohla mať. Naopak, Odnikiaľ funguje vzhľadom na formu násilia a jeho dopadov na ľudí, ktorí pri ňom stratili svojich milovaných, skôr univerzálne. Samozrejme za to opäť môže väčší dôraz na Katju a jej utrpenie.
Odnikiaľ je pútavá a emotívna dráma, ktorá zanechá v divákovi bolestivé dojmy. Príbeh je viac menej jednoduchý a zameraný väčšinou času na hlavnú predstaviteľku. Diane Kruger je určite hlavným highlightom celého predstavenia a možno je to práve jej zásluha, že sa na film tak dobre pozerá. Verím tomu, že človek, ktorý nenájde jej predstavenie tak podmaňujúce si z filmu odnesie polovinu zážitku. Našťastie a čisto zo subjektívneho pohľadu sa musím priznať, že ja som jej najmä ku koncu, úplne podľahol.
