Filmy,Recenzie

O otcoch a synoch recenzia: Tragický kolobeh radikalizmu jednej rodiny

★ ★ ★ ★ ☆

O otcoch a synoch (Kinder des Kalifats) je neštylizovaný dokument o rodine Abu Osama, ktorý niekedy pripomína domáce video. Zo zdanlivo banálnych aktivít však vyrastajú dôležité myšlienkové pochody členov jednej radikalizovanej rodiny a odkrývajú neľahké odpovede na otázky terorizmu. Láska k terorizmu je prirodzená ako zanietenosť do akejkoľvek inej oblasti ľudského života. A náboženstvo v tom hrá veľmi významnú úlohu.

Talal Derki pochádza zo Sýrie, no žije v Berlíne. Vrátil sa však do svojej zdevastovanej krajiny, aby tu nakrútil dokument o rodine, ktorá stojí na strane rebelov. Abu Osama sa netají svojím zanietením pre džihád a radikálne myšlienky. O 11. septembri hovorí ako o šťastnom dni. Dokonca sa filmárom zdôverí ako prosil boha, aby sa jeho ďalší syn mohol narodiť presne na výročie pádu amerických dvojičiek. O šesť rokov sa mu prianie splnilo. Každý jeden jeho syn nesie meno po veľkom mudžahídovi, bojovníkovi džihádu.

Často to vyzerá akoby ľudia pred kamerou vôbec nestrácali akúkoľvek prirodzenosť. Akoby pred nimi kamera ani nebola prítomná. Vďaka tomuto sa dostávame do intímnej blízkosti ľudí, ktorých často vnímame skrz média a násilie len s opovrhnutím. A je pravda, že Derki síce nič konkrétne nekomentuje, je však badateľné, ako sú niektoré Osamove názory automaticky brané s nepochopením.

Hlavný dôraz je daný na vzťah otca a jeho synov. Je zvláštne počúvať Abu Osamu ako popisuje silu svojej lásky k Talibanu, k Al-Káide a k jeho synom, no ktorý ich zároveň plánuje poslať bojovať za slávu Islamu. Deti sa musia hrať v zdevastovanej krajine posiatej vrakmi tankov. Ich matky (Abu Osama má dve ženy) vo filme vôbec nenájdeme. Na kameru sa neukážu a nebyť len ústnej zmienky o ich existencii, ani by sme nevedeli, prečo je s deťmi iba otec. Ten má na ich vývoj obrovský vplyv. Učí ich nenávisti, učí ich o utrpení, učí ich strieľať. Pritom všetkom im však často preukazuje nevýslovnú lásku. Hrá sa s nimi hry, bozkáva ich, objíma ich. Jednoducho je vrúcnym rodičom, ktorý však svoje deti vedie do záhuby.

Syn Osama vo výcvikom tábore

Náboženstvo je neuveriteľne silná entita, ktorá ovláda myseľ celej rodiny a každé jedno rozhodnutie je podriaďované svätému písmu. Všetko je vôľa božia a Abu Osama tak nikdy neukazuje náznak sklamania. Svoje deti dokonca radšej núti učiť sa naspamäť Korán, než aby si precvičovali matematické počty, ako to ironicky robia osamote. Ak sú deti nešťastné, neukazujú to. Skôr svojho otca bez pochýb nasledujú. Nič, čo sa v ich svete odohráva, nie je považované za zlé. Niekedy je táto skutočnosť pre diváka až frustrujúca. Inokedy sa musí diviť, aká neskutočná ignorancia stojí za utrpením celej krajiny.

O otcoch a synoch je frustrujúci pohľad do sveta prebúdzajúceho terorizmu. Je to kolobeh predávania myšlienkového pochodu z generácie na generáciu na pozadí náboženského radikalizmu. Scéna s malým vtákom funguje ako skvelé prirovnanie celej problematiky. Kontrast strieda kontrast. Každé jednanie sa dá podriadiť božskej interpretácii. Všetko je ako má byť. Zabiť vtáka alebo ho pustiť na slobodu? Jedno aj druhé. Všetko je božia vôľa.

Mohlo by sa vám tiež páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.