★ ★ ★ ★ ☆
Hamnet je filmová adaptácia rovnomennej knižnej predlohy, ktorá rozpráva príbeh o strate syna a vzniku jedného z najznámejších dramatických diel Williama Shakespeara. Režisérka Chloé Zhao spolupracovala na scenári spolu s autorkou pôvodného románu Maggie O’Farrell. Možno aj z tohto dôvodu film verne vychádza z originálneho textu, od zoznámenia dvoch hlavných protagonistov, cez bolestivú stratu, až po srdcervúce finále. A je to práve záver filmu, ktorý diváka zanecháva v absolútnom emotívnom rozložení. Bez patetickosti, bez sentimentu, iba s čistým, dramatickým výkonom všetkých zúčastnených.
Hlavným motívom filmu je strata blízkeho človeka a spôsob ako sa s touto stratou vyrovnať. Názov filmu síce evokuje Hamleta, z čoho by jeden usúdil, že pôjde v prvom rade, buď o postavu Shakespearovho syna, alebo o vznik nesmrteľnej divadelnej hry, ale to nie je úplne pravda. Meno Shakespeara zaznie vo filme iba raz. To, že ústrednou mužskou postavou je William Shakespeare nie je v skutočnosti ani tak dôležité. Frustrovaný umelec odkázaný pokračovať v remesle svojho otca, ktorého bravúrne zahral Paul Mezcal, môže byť ktokoľvek. To isté platí aj o jeho žene Agnes v podaní výbornej Jessie Buckley. Je to dokonca práve Agnes, ktorá nesie väčšinu filmu na svojich ramenách. Pozornosť venujeme najmä jej prežívaniu a jej bolesti. Tá je často otvorená, hlasitá a nespútaná, čo výrazne kontrastuje s jej mužom. Ale vždy, keď nám kamera ukáže Mezcalovho hrdinu, najmä po osudnej smrti, každej jednej scéne dominuje jeho pohrúžený smútok zmiešaný s hnevom.
Hamnet si zakladá na symbolike, na spojitostiach a na istej forme vykúpenia cez umenie. Človeku sa vo finále natíska Hippokratov výrok: „Život je krátky, umenie je dlhé.“ To istým spôsobom korešponduje s obdobím, v ktorom sa nachádzame. Smrť bola na prelome 16. a 17. storočia podstate prítomnejšia ako je tomu dnes. Najmä potom u detí. Film túto skutočnosť vizuálne vyťahuje do popredia. Možno to súvisí aj s obrazmi melancholickej prírody, s ktorou je postava Agnes úzko spojená. Okrajovo tu figurujú prvky okultizmu, povier a čarodejníctva. Tieto motívy narážajú na realitu v šokujúcom Agnesinom uvedomení, že nad istými vecami nedokáže mať kontrolu. Na tomto javisku sa však dá s realitou zápasiť aj inak. Po svojom. Cestou umenia. Cestou lásky.
Hamnet stojí z veľkej časti na výkonoch ústrednej dvojice. Paul Mezcal aj Jessie Buckley predvádzajú pod dohľadom zručnej režisérky herecký koncert. Stačí tak málo, aby sa človek dostal pod ich kožu, aby nás uhranuli svojím pravdivým prežívaním, každý po svojom, každý inak, no predsa rozpoznateľne účinne a prirodzene. Síce budeme v tomto ohľade trochu viac prezrádzajúci, ale nadšenie z posledného aktu nám skrátka nedovolí odpustiť si záverečnú poznámku, že celý film emotívne vybuchuje práve na divadelných doskách, čo je nielen symbolický, ale aj nesmierne silný zážitok.
