Ako odolať zlému vplyvu ostatných ľudí a zachovať si zdravú myseľ

Ako odolať zlému vplyvu ostatných ľudí a zachovať si zdravú myseľ

26. apríla 2019 0 Od Radoslav Irša

Je dobre známe, že ľudia sú vo všeobecnosti ľahko ovplyvniteľné stvorenia. Stačí, aby sa každý deň dostali do kontaktu s negatívnymi vplyvmi. Tie si následne pýtajú daň na ich psychickom vývoji. Názory, myslenia a pocity ostatných ľudí sú vysoko nákazlivé. Veď, kto by na zlé správanie reagoval dobre? Naopak, taký človek reaguje ironicky ešte horšie ako originálny zdroj korupcie. Podobne sa naše správanie bude meniť aj v rámci kontaktu s úzkostlivými ľuďmi trpiacimi depresiou, hnevom a nízkym sebavedomím. Neznamená to, že by sme ich mali marginalizovať a odmietať sa s nimi baviť. Znamená to jediné – zachovať si vlastný rozum.

Spôsob ako sa vyhnúť prenosu nežiaducich povahových čŕt je logicky vyhýbať sa ľuďom, ktorí takouto povahou dennodenne trpia. Môže sa to zdať ako ľahký cieľ, no v skutočnosti je to ťažšie, než by sme si mohli myslieť. Všetko závisí od nášho očakávania. Vo svete založenom na posadnutom zvyšovaní bankového účtu, spoločenského postavenia a konzumných ideálov, nie je ťažké nájsť potrebnú oporu. Sociálne siete sa podobnými vyznaniami a motivačnými citátmi len hemžia a ľudia im radi podliehajú. Ak sa však chceme rozvíjať viac po povahovej a ľudskej stránke, môžu nastať komplikácie.

V konečnom dôsledku, hlavným problémom nemusí byť ani tak absencia skupiny ľudí, ktorí by nás ďalej inšpirovali v našom pozitívnom snažení. Hlavným problémom je skôr neopustiť našu súčasnú pozíciu a nenechať sa stiahnuť dolu. Ako hovoril Sokrates: „Nie je ťažké byť dobrý. Ťažké je ostať dobrý.“

Jean Baptiste Greuze – Nevďačný syn (1770)

Práve spomínanými ideami sa v novej knihe s názvom The Laws of Human Nature, zaoberá autor Robert Greene. Známy spisovateľ si z histórie vyberá podobné prípady slávnych ľudí, aby na nich prezentoval, ako je možné odolať okolitým vplyvom a zachovať si rozvážnu myseľ. Greene spomína ruského dramatika a spisovateľa Antona Čechova. Čechov sa narodil v malom ruskom mestečku, ktoré on sám opísal ako plné opitosti, zaháľačstva, lenivosti a negramotnosti. V jeho rodinnom kruhu to nebolo o nič lepšie. Jeho otec bol neurotický tyran, ktorý si zlosť vybíjal na svojich synoch. Po tom, čo ich rodinný obchod skrachoval, utiekla celá rodina pred dlhmi do Moskvy. Čechov mal 16 rokov, keď sa o seba musel začať sám postarať.

Na rozdiel od svojich starších bratov, Anton sa ťažkým osudom odmietal utápať v alkohole. Na rozdiel od svojej rodiny sa chcel vymaniť z biedy a niečo dokázať. Ako píše Robert Greene: „Čechov sám sebe prisahal – už žiadne poklonkovanie a ospravedlňovanie sa ľudom, žiadne sťažovanie a obviňovanie, žiadny neusporiadaný život a mrhanie časom. Odpoveďou na všetko bola práca a láska, práca a láska.“

Popri návšteve školy sa Čechov stal vychovávateľom a za svoje výborné úspechy v škole si vyslúžil štipendium na lekárskej fakulte. Tento úspech mu dovolil opäť naviazať kontakt so svojou rodinou. Ich členom nadobro odpustil ich minulé chovanie. Rozhodol sa, že niekto musí byť tým, kto prelomí biedny kolobeh. Namiesto hnevu a odmietania, odpustil svojím rodičom, pretože veril, že boli podobne ako on sám, obeťou negatívneho vplyvu a zlej výchovy. Je dôležité si tu uvedomiť, aká silná osobnosť musel byť človek, ktorý dokázal tieto rozhodnutia urobiť. Nielenže im odpustil, čo si vyžadovalo vysokú úroveň povahovej vyzretosti, ale aj vďaka voľnočasovému písaniu, ich aj finančne podporoval.

Osip Braz – Anton Čechov (1898)

Čechov dokázal zahlušiť hluk negatívnych vplyvov a vymaniť sa zo sveta biedy a negramotnosti. Podobne ako on, by sa aj ostatní ľudia, mali skúsiť pozerať na negatívny svet ako na entitu, ktorá síce existuje, no nedokáže ich pohltiť. Greene ďalej píše: „Hlavným problémom emočného vypätia je interakcia s inými ľuďmi. Nemusí to tak ale vždy byť. Problém je v tom, že neustále ľudí posudzujeme. Prajeme si, aby boli niečo, čo nie sú. Chceme, aby mysleli a jednali istým spôsobom, zvyčajne ako myslíme a jednáme my. Toto však nie je možné, pretože všetci sme iní. Práve preto sme stále frustrovaní a rozčúlení. Namiesto toho, snažte sa ľudí vidieť ako jav, tak neutrálny ako kométy a planéty. Jednoducho existujú. Pracujte s tým, čo vám dajú, namiesto toho, aby ste tomu odporovali alebo sa to pokúšali zmeniť. Urobte si z poznávania ľudí zábavu. Všetko je to časť ľudskej komédie.“

Inými slovami, neznamená to, aby sme ľudí brali s chladným opovrhovaním alebo nadnesenou superioritou. Stále hovoríme o nás ako o nich. Snaha zmeniť sa, neznamená, že nie som jedným z nich. Je to však dobrý krok vpred. Ako chytro poznamenal slávny psychológ Carl Jung, jediný spôsob ako niekoho zmeníme nie je slovami, ale príkladom. Rodičia preto môžu svojím deťom hovoriť akékoľvek chytré teórie, ak sa nimi sami neriadia, nemajú zväčša žiadny zmysel. Jung píše: „Samozrejme, že je dieťa ohúrené silnými rečami svojich rodičov. Avšak, myslia si, že ho tým vzdelávajú? Popravde, je to ich život, ktorý dieťa vzdeláva. To čo povedia, ho prinajlepšom môže len miasť.“

Aj napriek tomu, že je dôležité myslieť na zdroj financií, aj napriek tomu, že by sme mali myslieť na náš spoločenský život, je taktiež veľmi dôležité, aby nás táto cesta neviedla do úzkostlivej záhuby. Čo Čechov dokázal bolo skĺbenie pracovného a osobného života. Práca a láska. Nemyslel len na peniaze. Myslel na to, ako byť lepším človekom vo svete absolútneho negativizmu, čo ho v konečnom dôsledku viedlo odpustiť svojím rodičom a viesť šťastnejší život.