A Boy Called Christmas recenzia: Ak uveríte na čaro Vianoc, odmena vás neminie

A Boy Called Christmas recenzia: Ak uveríte na čaro Vianoc, odmena vás neminie

30. novembra 2021 0 Od Radoslav Irša

★ ★ ★ ☆ ☆

Jednou z najčarovnejších vecí na novom vianočnom filme od Netflixu s názvom, A Boy Called Christmas, je určite magická atmosféra vianočného obdobia. Znie to síce dosť hmlisto, ale je to v skutočnosti ten veľmi špecifický pocit, vianočná nálada, vianočná atmosféra, spojená s nefalšovanou mágiou, ktorú väčšinou dokážu precítiť len malé deti. A to z jediného dôvodu. Stále veria na Ježiška. Tento efekt dokáže film sprostredkovať doslova na jednotku. Človek uverí na Vianoce a otvorí sa mu celkom nový svet. Magický svet, kde je všetko možné, aj nemožné. Na druhú stranu, ak by sme chceli byť veľmi kritický, realistický, až cynicky suchopárny, argumentovali by sme slepou vierou, ako nám ju zvestovala Svätá Maud (Saint Maud, 2019). Ale načo preboha porovnávať psychologický horor s vianočným filmom, však?

A Boy Called Christmas nám jedinečným spôsobom odhalí čaro a silu vianočného obdobia.

Hlavným hrdinom filmu, A Boy Called Christmas, je samozrejme chlapec, ktorého volali Vianoce. Nikolas (Henry Lawfull) žije so svojím otcom (Michiel Huisman) v malej chalúpke s otáznou statikou na okraji lesa. Jedného dňa otec odchádza hľadať na popud miestneho kráľa (Jim Broadbent), veľmi hmlisto definovanú nádej. V mysli otca je však cieľ cesty jasný. Jeho destináciou je bájny Elfhelm, kam zamieri aj spolu so svojou mierne neotesanou družinou. Po tom, čo je Nikolas vyhodený z domu vlastnou tetou Carlottou (Kristen Wiig), rozhodne sa aj spolu so svojím myším priateľom Miikom, nasledovať stopy svojho otca.  

Zo všetkého najskôr treba povedať, že A Boy Called Christmas, nie je vôbec zlý film. Naopak, jeho vianočná atmosféra je príjemne hrejivá. Príbeh filmu taktiež výrazne zaujme. Divák sa doslova stáva jedným z trojice malých detí, ktorým celý príbeh rozpráva teta Ruth (Maggie Smith). Rovnako ako oni, aj on alebo ona, chce s nefalšovaným záujmom počúvať, čo bude nasledovať. Je to až oveľa neskôr, v momente keď objavujeme magický svet bájneho mestečka, kedy sa zrazu ocitáme v neistom teritóriu. Príbeh naráža na ťažko definovateľný zmysel a naši hrdinovia sa ocitajú v krásnom svete, no bez zaslúženej zápletky. Vyvrcholenie je potom doslova vycucané z prsta, len aby existovalo, pretože sa stále jedná o vianočný príbeh. Ale popravde, do veľkého finále naše kroky isto nesmerujú. Jednoducho sú nám s istou povinnosťou ponúknuté.

Nikolas a jeho teta Carlotta nebudú mať ideálny vzťah.

Kostra príbehu je síce ako-tak pozliepaná slaným karamelom, ale jednotlivé momenty nie sú vôbec k zahodeniu.

Scenár má skvelý suchý humor. Akcia nás nenechá chladnými a dočkáme sa aj vydarených emócií. Lietajúce soby sú u vianočných filmov azda najfrekventovanejším zdrojom emócií, ale človeka to jednoducho nikdy neomrzí. Od doby, čo sme videli E.T.-ho odletieť v košíku na bicykli, lietanie, a keď to tak vezmeme aj v vzhľadom k iným filmom, nielen vianočné lietanie, bude pre ľudí, odkázaných plahočiť sa po suchej zemi, vždy veľmi citovou záležitosťou. Filmy sú skrátka továreň na sny. A v tomto prípade to nemôže platiť viac.

Tým horším momentom filmu je tragicky zle obsadená antagonistka v podaní  Sally Hawkinsovej. Je bohužiaľ podobne smiešna, ako sú smiešni jej posluhovači. Dokonca to zachádza až do takej úrovne, že to pôsobí ako z filmu Santa Claus si podmaňuje marťanov (Santa Claus Conquers the Martians, 1964). A to nie je úplne najlepšia správa. A Boy Called Christmas však napriek našraubovanému finále a zle zvolenému zlosynovi, ostáva celkom vydareným vianočným filmom. Bez pochyby by sa dalo tvrdiť, že niektoré rozhodnutia tvorcov neboli najšťastnejšie, ale remeselne si dielo zachováva svoju vianočnú tvár.

Film A Boy Called Christmas je dostupný na Netflixe.