★ ★ ★ ★ ☆
Ak patríte k tým divákom, ktorí potrebujú vo filme všetko dopodrobna vysvetliť, Beoning (česky prekl. Vzplanutí) vás veľmi nepoteší. V skutočnosti ide o absolútne opačný druh filmu, ktorý si aj po záverečných titulkoch stále zachováva veľkú dávku tajomstva. Nová dráma kórejského režiséra Chang-dong Leea je rovnako záhadná ako jej hlavní predstavitelia. Nič nie je stále. Nič nie je ako sa zdá. Veci miznú akoby nikdy predtým neexistovali. To je aj jedna z replík, ktorá vo filme zaznie. Skutočnosť je nejasná, pretože títo ľudia hovoria veci, ktoré často nie sú pravda. Je to klamstvo, povrchnosť, pretvárka či niečo ešte viac?
Beoning pracuje vo svojej podstate ako báseň. Nečakajte však žiadne únavné skoky v deji, ani náhodný záznam obrázkov.
Neznamená to ani, že by nám film neponúkol silné indície. Film len podnecuje dialóg a vlastnú interpretáciu divákov. Niekto si môže všimnúť absolútnu nečinnosť mladej kórejskej generácie, iných napadne skryté nebezpečenstvo medzi sociálnymi vrstvami, či nevyslovený konflikt dvoch mužov o jednu ženu. Film naozaj ponúka obrovské množstvo symbolických odkazov alebo spojív, ktoré si treba pozorne všímať, pretože aktívne nás na nich nijako zvlášť neupozorní.
Beoning je adaptáciou krátkej poviedky asi najznámejšieho japonského spisovateľa súčasnosti, Haruki Murakamiho s názvom Horiaca stodola (voľný preklad z angl. Barn Burning). Tá vyšla knižne v jeho zbierke poviedok s názvom Slon mizne. Hlavným hrdinom príbehu je Jong-su (Yoo Ah-in), čerstvý absolvent vysokej školy so zameraním na kreatívne písanie. Dlhý úvod, kedy Jong-su len bezcieľne prechádza z miesta na miesto, nadobudne zmyslu, až keď pochopíme v akej fáze života sa mladý hrdina práve nachádza. Rád by si síce napísal román, do písania sa mu však často nielenže nechce, ale akoby sa mu ani nedá. Život je preňho stále jedno veľké tajomstvo.
Jeho pocity nemôžu viac vystihnúť celkový nádych sveta, v ktorom žije. Úplnou náhodou sa stretá s bývalou spolužiačkou Hae-mi (Jeon Jong-seo), ktorú si však sám Jong-su vôbec nepamätá. Netrvá dlho a do peknej dievčiny sa bezhlavo zaľúbi. Keď sa Hae-mi vracia z pobytu v Afrike, prichádza spolu s ňou aj šarmantný a sebavedomý Ben (Steven Yeun), divákom známy najmä zo seriálu The Walking Dead. Čo nasleduje je séria spoločných chvíľ medzi tromi ústrednými postavami. Ako sa čoskoro Jong-su dozvedá, Ben nie je len mladý, pekný a sebavedomý. Ben je navyše bohatý. Na rozdiel od Jong-sua, ktorý má starú ošarpanú dodávku a sám žije v starom dome uprostred ničoho, Ben jazdí na Porsche a býva v prepychovom byte v centre mesta. Navyše a celkom mimo svoju zdanlivú personu, údajne rád podpaľuje skleníky.
Konflikt medzi obomi mužskými hrdinami je takmer nevyslovený.
Jong-su sa síce osamote zverí Hae-mi pochybnosťami ohľadom Bena, avšak nikdy sa k tomu priamo a konkrétne nevráti. Podobne prepracovanú dávku rezervovanosti, povrchne ukrytú za snahou pôsobiť čo možno najviac priateľsky, som snáď vo filme ešte nevidel. Najmä Ben a jeho milé úsmevy sú tohto ukážkovým príkladom. Jeho osoba vyžaruje až takmer niečo nebezpečné, čo sa na druhú stranu a v konečnom dôsledku ironicky, nedá povedať o Jong-suovi. Vzhľadom na prepracovanosť daného štýlu, hrajú potom obaja herci naozaj výborne.
Beoning je veľkou hádankou a odpoveď nám nedaruje ľahko. Je to však možno práve týmto nevysvetliteľným úkazom a situáciám, prečo s nami film ostáva aj po svojom skončení. S dĺžkou dve a pol hodiny plynie síce pomaly, ale veľmi príjemne. Tajomná aura sa nikdy nevytráca mimo kameru, a aj vďaka tomu je obraz hypnoticky podmanivý.
