★ ★ ★ ★ ☆
V mnohých ohľadoch pôsobí Kimi ako debutantský film. Je to krásne jednoduché, svieže, komorné aj štýlové. Pritom režisér filmu Steven Soderbergh je skúsený, dokonca by som povedal, až pokročilý filmár, priam až veterán, a aj preto je celkom veľkým prekvapením, že jeho novinka prináša takto čerstvý nádych, ktorý by sme očakávali skôr od mladého tvorcu. Nejeden divák v príbehu okamžite rozpozná jasný vplyv Hitchcocka. Najmä potom film, Okno do dvora (Rear Window, 1954). Podobne ako to Soderbergh robí aj pri iných jeho filmoch, aj Kimi je veľmi aktuálne zasadená do reálneho sveta, zasiahnutého covidom, izoláciou a spoliehaním sa na technologické výdobytky súčasnosti.
Kimi môže byť menší film, ale to mu nebráni v pútavosti.
Celý príbeh sa točí okolo Kimi, čo je podobne ako Alexa od Amazonu alebo Siri od Applu, druh umelej inteligencie, ktorý nám zľahčuje život. Angela (Zoë Kravitz) pracuje počas pandémie covidu, ako technologická podpora pre vyhľadávanie a opravovanie častých chýb počas užívateľského zadávania príkazov pre Kimi. Inak povedané, Angela počúva chybné príkazy od užívateľov a zadáva ich správny význam do systému, aby ich Kimi v budúcnosti bez problémov rozpoznala. Jedného dňa si týmto spôsobom Angela vypočuje nahrávku, ktorá zaznamená potenciálny násilný zločin. Problém prichádza v momente, keď sa spoločnosť zastrešujúca celý systém, rozhodne škandál ututlať. A to pomerne agresívne.
Samozrejme za celým príbehom je badať šialená konšpirácia, ktorú môžeme predvídať už počas úvodného zoomu. Z pivnice sa stáva pred kamerou počítača knihami dekorovaná pracovňa. Technológie a internet sú spájané s dezinformáciami a pretvárkou. Pritom Angela trpí veľmi rozsiahlou agorafóbiou. Z domu prakticky nevychádza a s okolitým svetom je spojená len vďaka internetu. Nevieme isto, či bola pandémia spúšťačom jej strachu, alebo naopak len naplno testuje, čo Angela dokáže zniesť. Postupom času sa totiž zreteľne odhaľuje, že Angela mala v minulosti svoje problémy s násilím, čo taktiež mohlo byť spúšťačom jej psychického rozladenia. Obsesia hygienou naopak veľmi pekne reprezentuje covidovú časť spoločnosti, poznačenú paranojou.
Zoë Kravitz je ako ustráchaná Angela skrátka skvelá.
Kimi možno označiť ako menší film. Ale to určite neznamená, že to nie je veľmi pútavé, zábavné a napínavé sledovanie. Druhá polovica sa preklenie do akčnej hry o holý život. Konšpirácia vybuchuje na povrch a na scénu prichádzajú „tí druhí“. Sú to záživné momenty plné zvratov, ktoré možno trochu zaváňajú hollywoodskym klišé, ale ja osobne som si to veľmi užíval. Ďalší dôvod, prečo je film tak veľmi podnetný je aj vďaka skvelej Zoë Kravitz, ktorá je ako ustráchané, drobné dievča, jednoducho výborná. Celému projektu výrazne pomáha aj hudba Cliffa Martineza, ktorého všetci dobre poznáme ako skladateľa skvelej hudby k filmu Drive (2011).
Kimi nemusí byť výrazne originálna snímka. Podobné námety sme už videli veľakrát. Ale osobne si myslím, že to vôbec nie je o tom, aký príbeh sme kde a kedy videli. Tarantino povedal, že točí dokola ten istý film. Síce je reálna možnosť, že frázoval jeho obľúbenca Sergia Corbucciho, ktorý robil viac-menej to isté, ale to je v podstate jedno. Robí to veľa autorských tvorcov. A ak to robia dobre, tak netreba nad tým špekulovať a už vôbec nie to kritizovať. Rozdiel je iba vo výsledku. V jeho prevedení. Kimi nemusí byť dvakrát originálny film, ale výsledný produkt sa viac než vydaril.
Film Kimi je dostupný na HBO MAX.
