Tento rok 16. apríla (dúfajme) prichádza (do kín?) nová filmová adaptácia slávnej bojovej videohry, Mortal Kombat. Pri príležitosti tejto „menšej“ udalosti sa pozrime na nezvyčajný úspech, aký si dokázal, napriek komplikovanej produkcii, vydobyť prvý film z roku 1995.
Mortal Kombat (1995) bol jeden z prvých filmov, ktoré som dostal na VHS. V kine som to samozrejme nevidel, pretože som mal sedem rokov, a hlavne som o premietaní filmu ani dopredu nevedel (myslím), no videohru sme ako deti veľmi dobre poznali. Bolo to presne v roku 1995 kedy na Segu vyšiel Mortal Kombat 3. Pre mňa osobne išlo o prvé intenzívnejšie zoznámenie sa nielen so samotnou hrou, ale taktiež aj s dnes už kultovými postavami. Na rozdiel od iných filmov, ktoré som ako dieťa miloval, a o ktorých som sa až oveľa neskôr dozvedel, že patrili medzi absolútne prepadáky, (spomeňme jeden za všetkých – Batman a Robin, 1997), bol Mortal Kombat po svojom uvedení do kín nezvyčajne úspešný film.
Len počas otváracej noci sa tržby vyšplhali na vyše 23,2 milióna dolárov, čo bolo druhé najvyššie číslo augustových premiér v histórii. Pre porovnanie, filmová adaptácia videohry Street Fighter (1994) utŕžila za rovnaký čas niečo vyše 6,8 miliónov dolárov. Po debakloch s filmovými adaptáciami hier, ako boli napríklad Super Mario Bros. (1993) alebo Dvojitý drak (1994) išlo doslova o prekvapivý, a najmä pre adaptácie videohier, vplyvný zvrat.
Mortal Kombat musel prekonať vlnu počiatočnej skepsy a nevôle, no o to viac bol jeho úspech sladší.
Larry Kasanoff je úspešný filmový producent. Predtým než sa zameral na značku, akou je Mortal Kombat, spolupracoval napríklad s Jamesom Cameronom na Terminátorovi 2 (1991). Podobne ako dokázal Kasanoff rozpoznať potenciál T2 pre ďalšie médiá, akým bol napríklad aj svet videohier, niečo podobné sa rozhodol urobiť aj pre Mortal Kombat. Išiel na to však opačne, a to zo sveta videohier do sveta filmu. Po tom, čo sa mu po zdĺhavom presviedčaní konečne podarilo získať práva na Mortal Kombat od skeptických predstaviteľov Midway Games, vyskytol sa nový problém. „Nenávidím ten scenár! Nenávidím ten film!“ vypočul si Kasanoff zúrivé jačanie od hlavy produkčnej spoločnosti New Line. Avšak film bol dopredu odsúhlasený. Filmárom neostávalo nič iné, než film na základe „nenávideného“ scenára nakrútiť.
Režisérom filmu je dnes už dobre známy Paul W.S. Anderson. V tej dobe bol však mladý ašpirujúci režisér pomerne neznámy. Nakrútil len jeden film s názvom Shopping (1994) s Judeom Lawom a Sadiem Frostom v hlavnej úlohe. Bol to práve tento film, ktorý si najväčšia hviezda pripravovaného projektu pozrela a napokon súhlasila podieľať sa aj na pripravovanej filmovej adaptácii. Touto hviezdou bol Christopher Lambert, ktorý stvárnil postavu Raidena. Pôvodne mali tvorcovia v pláne Seana Conneryho, no ten z projektu pohodlne vycúval. Lambertovi naopak do karát hralo viacero okolností.
Jednou z najpohodlnejších bola isto skutočnosť, že išlo o jediný akčný film v Lambertovej kariére, pre ktorý sa nemusel nijako fyzicky pripravovať. Lambert nebol jediná náhrada. Napríklad Sonyu Blade mala pôvodne hrať Cameron Diaz. Maska (1995), ktorá Diazovú preslávila, zatiaľ ešte nebola v kinách. Mladá herečka tak bola dovtedy celkom neznáma tvár filmu. Do novej úlohy sa však pustila s vervou. Možno až s príliš veľkou vervou, keďže si tesne pred začatím nakrúcania zlámala zápästie a bola napokon nahradená herečkou Bridgette Wilson-Sampras.
Zlámané zápästia neboli ani zďaleka jedinými zraneniami počas nakrúcania.
Podobné problémy sa vzhľadom na štýl filmu dali očakávať. Zlámané zápästie bolo len výstražným znamením, že samotné nakrúcanie filmu nebude fyzickým prípravám nič dlžné. Nakrúcanie niektorých bojových scén trvalo podľa Kasanoffa až dva týždne. Pričom ako producent filmu dodáva, nič nebolo „akože“. Tieto slová dokazujú aj detaily z nakrúcania bojovej scény medzi Liu Kangom a Reptilom. Táto bojová scéna bola taktiež spolu s bojovou scénou medzi Johnny Cageom a Scorpionom nakrútená až po záverečnej klapke filmu. Tvorcovia sa rozhodli pridať viac zápasov, keďže prvým testovacím divákom, ktorí mali možnosť film vidieť, sa zdalo, že film obsahuje príliš málo bojových scén.
Ale aby sme sa vrátili k spomínanému zápasu medzi Liu Kangom a Reptilom. Robin Shou je nielen herec, ktorý stvárnil Liu Kanga, ale je aj známy kaskadér a choreograf bojových scén. Aj z tohto dôvodu väčšinu svojich bojových scén sám nacvičoval, či k ich podobe výrazne prispel. Zaujímavosťou je, že pri spomínanom zápase s Reptilom môžeme vidieť využívanie pomocných lán pri choreografii. Mortal Kombat je údajne jeden z prvých amerických filmov využívajúcich lanové techniky. Neskôr si ich v oveľa väčšom množstve osvojili tvorcovia Matrixu (1999). Lanové triky však neznamená falošný súboj. Pri zápase s Reptilom si Shou zlámal dve rebrá, čo mu však nezabránilo nakrúcanie pozastaviť.
„Ak by som im povedal, že som si zlámal rebrá, zastavili by produkciu a potom, tam by išiel môj hollywoodsky sen. Bolelo to. Bral som veľa Advilu (tablety proti bolesti) a potom som pokračoval v zápase s dvomi zlomenými rebrami. Povedal som Keithovi Cookeovi, ktorý hral Reptila, „Mám poranenú pravu stranu rebier, takže tam ma nekop.“ Zápas som nakoniec zvládol a potom som išiel do nemocnice.“
Robin Shou
„Hádzal do seba Advily ako lentilky.“ Hovorí režisér filmu o Shouovi. A ten nebol jediný, kto si natáčanie pretrpel a spomínal naň ako na jedno z najbolestivejších skúseností života. Linden Ashby stvárňujúci Johnnyho Cagea, si pri zápase so Scorpionom taktiež prišiel na svoje. Pri takzvanom kope „axe kick“, kedy útočník triafa protivníka z výšky pätou nohy, kopol Chris Casamassa v úlohe Scorpiona Ashbyho priamo do obličiek. „Síce som mal ochrannú vypchávku, no jeho päta dopadla presne a tvrdo na hranicu medzi vypchávkou a mojím telom. Močil som krv. Veľmi to bolelo.“ Spomína Ashby.
Z pochybností a nedôvery vyšiel nečakaný úspech.
Premiéra výsledného filmu bola 18. augusta 1995 v Los Angeles. Navzdory počiatočným pochybnostiam a predčasným predpovediam o konci Kasanoffovej hollywoodskej kariéry sa film udržal na vrchole rebríčka návštevnosti kín celé tri týždne. A to bol veru nevídaný úspech pre všetkých zúčastnených. Režisér Anderson sa natoľko obával filmovej premiéry, že sa jej radšej ani nezúčastnil a namiesto toho trávil čas dovolenkovaním na Hawaii. Ironicky, keď sa Anderson z novín dozvedel, že film je v rebríčkoch na prvom mieste, pochopiteľne ho zamrzelo, že sa v danom momente nenachádza uprostred celého ošiaľu.
Po jasnom úspechu azda nikoho neprekvapilo, že pokračovanie na seba nenechá dlho čakať. O dva roky prišiel do kín Mortal Kombat: Annihilation (1997), no Anderson sa už réžie nechopil. Podľa jeho vlastných slov chcel robiť na inom projekte, ktorým sa stal Horizont udalosti (Event Horizint, 1997). Neskôr sa chopil filmovej adaptácie Resident Evil a možno aj kvôli istým pochybnostiam, či sa pri zavrhnutí druhého pokračovania Mortal Kombat režisér nemýlil, ostal značke Resident Evil verný dlhé roky. Aj napriek poklesu kvality druhého dielu Mortal Kombat som už tentoraz v kine sedel a film som si ako dieťa užil maximálne. Presne ako v prípade Batmana a Robina, aj teraz som sa namotal na niečo, čo zvyšok filmového sveta viac-menej preklínal.
