Platí to azda pri väčšine dobrých detských kníh. Keď sa nám prvýkrát ocitnú v rukách, človek má tendenciu s iskrou v očiach a úsmevom na perách, utrúsiť nejakú tú radostnú vetičku. „Jéj, tá je pekná! Aká krásna! Aha, čo mám!“ Človek si to v náhlom návale infantilnej radosti ani neuvedomí, povie to nahlas, akoby vôbec nestačilo pomyslieť …
