★ ★ ★ ☆ ☆
Pozor, recenzia obsahuje spoilery. Hra o tróny sa oficiálne skončila a asi by som klamal, ak by som napísal, že ma finálna séria nadchla. Vzhľadom na to, čo nám seriál celé roky sľuboval, výsledok je prekvapivo iný. Navyše, seriál nielenže sľuboval, on nám celé roky hrozil. Pretože slogan „zima prichádza“ zosobňoval nebezpečenstvo pre všetkých. Najmä potom pre našich hrdinov. Problém však prichádza, keď hrdinovia ostávajú na žive, a namiesto nich trpí komparz. Šľachetnosť a morálne posolstvá nám v tomto prípade emócie veľmi neprinášajú.
Každý sme si pod nejasnou hrozbou niečo predstavovali. Samozrejme takmer všetci sme sa zhodli na tom, že biely chodci na čele s Nočným kráľom (Vladimir Furdik) mali priniesť všetkým smrť. Aj napriek tomu, že by to bolo trochu predvídateľné, vyplnenie týchto predpovedí som si z časti naozaj prial. Tvorcovia nás však trochu zaskočili. Zima síce naozaj prišla. Smrť a skazu však prekvapivo nepriniesol Nočný kráľ, ale Daenerys Targaryen (Emilia Clarke).
Tvorcovia Benioff a Weiss sa priznali, že sa chceli vyhnúť predvídateľnosti. Z tohto dôvodu sa vyhli zápasu medzi Nočným kráľom a Jonom Snowom (Kit Harington), z tohto dôvodu azda aj pochovali nadprirodzené zlo zo severu a nahradili ho ľudským zlom z východu. Bohužiaľ, zameraním sa na dané zmeny sa zo seriálu vytratilo aj kúzlo minulých sérií.
Celá finálna séria pôsobí oklieštene a spútane. Po rokoch sledovania rôznych príbehových vetiev sa všetky osudy naraz ustália na mieste.
Energia sa sústredí len jedným smerom, avšak pred nami je len šesť epizód a veľa otvorených koncov. Celé to potom pôsobí nevyvážene, akoby tvorcovia zabudli, že koniec celého seriálu prichádza rýchlejšie ako by si priali. Akoby koniec dopredu ani neplánovali. Koniec siedmej série, kedy padne stena, bol vzrušujúcou predzvesťou, že začína peklo, na ktoré sme celé roky čakali. Výsledkom sú však tri prvé epizódy. Koniec nepredstaviteľného nebezpečenstva tak príchádza prekvapivo rýchlo.
Celá ôsma séria je rozdelená do dvoch častí. Prvé tri epizódy sa vysporiadajú s bielymi chodcami, zvyšné epizódy sú o dobití King´s Landing. Bohužiaľ, je toho veľa, a seriál to nezvláda vierohodne utiahnuť. Čo je však ešte horšie, ôsma séria nám nedokáže ponúknuť veľa emócií. Nenávisť, ktorú sme mohli cítiť k zlosynom ako Joffrey (Jack Gleeson) alebo Ramsay (Iwan Rheon) je dávno preč. A u Eurona (Pilou Asbæk) to jednoducho nefunguje rovnakým spôsobom. Pretože na to nie je čas.
Navyše, ani kladné postavy si nás veľmi nezískajú. Po tretej epizóde, kedy ostávajú takmer všetci hlavní hrdinovia živí, si začne divák uvedomovať, že tvorcovia sa s nimi majú problém rozlúčiť.
Pri Bitke o Winterfell opäť zomiera najmä komparz. Tento istý spôsob sa potom zopakuje aj pri zničení King´s Landing. Benioff a Weiss sa vyjadrili, že sa chceli pozrieť na tých, ktorí pri vojnových konfliktoch trpia najviac, ale nikto na nich nemyslí. Sú to civilisti, obyvatelia King´s Landing. Ich smrť je hrozná, ale pre nás nie je vôbec podstatná. Jediný dôvod prečo je zničenie King´s Landing zaujímavé, je len kvôli Daenerys a Jonovi. Je to len ich opačné ponímanie celej tragédie, ktoré nás dokáže emocionálne zaujať. Môže to znieť kruto, ale z filmárskeho remesla, smrť anonymných postáv, zasiahne diváka len povrchne. A to sa tu aj stalo.
Namiesto hrozby bielych chodcov sa tak ôsma séria zameriava najmä na Jona a Daenerys. Jej postupný úpadok k silám zla, ak by sme to tak nazvali, bol naznačovaný už dlhšie. Nedá sa preto tvrdiť, že by boli jej kroky k tyranii nečakané a umelo vytvorené. Dokonca nám to v poslednej epizóde detailne vysvetlí aj sám Tyrion (Peter Dinklage) a má pravdu. Čo je však menej pravdepodobné, sú dopady jej smrti rukou Jona Snowa. Tie sú nielen prehnane skratkovité, ale dokonca vzhľadom na typ seriálu, doslova naivné.
Ôsma séria seriálu Hra o tróny možno sklamala skratkovitým a emočne prázdnym finále, no jej prekvapivé zmeny v príbehu sa dajú ľahko akceptovať.
Trocha ma mrzelo, že biely chodci neboli väčšia hrozba a nespôsobili silnejšie straty v radách našich hrdinov. Trocha ma mrzelo, že strach o postavy sa záhadne vytratil, a dokonca ani smrť Missandei ma nijako zvlášť nezabolela. Na druhú stranu, ak sa budem pozerať na seriál Hra o tróny z pohľadu Deanerys a jej príbehovej línie, nemal by som sa na čo sťažovať. Preto musím priznať, že to, na čo sa tvorcovia v poslednej sérii sústredili najviac, im nakoniec naozaj vyšlo. Škoda toho ostatného.
