Piercing recenzia: Eroticky násilný triler je podmanivo tiesnivý

Piercing recenzia: Eroticky násilný triler je podmanivo tiesnivý

25. júla 2019 0 Od Radoslav Irša

★ ★ ★ ★ ☆

Piercing je adaptácia rovnomennej knihy Rjú Murakamiho. Murakami už raz svoje knižné dielo filmovému prevedeniu prepožičal. Išlo o japonský horor z roku 1999 s názvom Konkurz na smrť (Ōdishon) a oba filmy majú veľa spoločného. Piercing zaujme od prvého momentu. Svojím úvodom mi okamžite pripomenul slávnu debutovú snímku Davida Lyncha, Mazacia hlava (Eraserhead, 1977). A to nielen sústredením sa na batoľa, ku ktorému sa nebezpečne a až zlomyseľne približuje špicatý sekáč na ľad, ale aj celkovou formou a obsahom. Ten však rýchlo mení smer. Otec odolá akejkoľvek zvrátenej predstave, tón je však jasne naladený. A bude to tiesnivé.

Christopher Abbott, ktorého sme mohli prednedávnom vidieť v úlohe Yossariana v novej adaptácii Hlavy 22, hrá tentoraz celkom opačný typ postavy. Reed je manžel a otec spomínaného dieťaťa. Jedného dňa odchádza na „služobnú cestu“ a svojej milujúcej žene bude veľmi chýbať. Už od samého začiatku vidíme, že Reeda niečo veľmi trápi. Niečo v ňom doslova vrie a nevylieči to ani studená kúpeľ. Reed jednoducho potrebuje niekoho zabiť. A tým niekým má byť úplne náhodná anglicky hovoriaca prostitútka Jackie (Mia Wasikowska).

Reed (Abbott) nevie prestať myslieť, no jeho myšlienky sú strašidelné. (Piercing, 2019)

Atmosféra filmu by sa dala krájať a talentovaný režisér Nicolas Pesce pristupuje k materiálu so skvelou víziou.

Piercing by sa dal svojím štýlom okrem Lyncha prirovnať k podmanivému trileru Denisa Villeneuvea Enemy (2013) alebo k filmom Davida Cronenberga. Pesce navyše neostáva len pri jednoduchom horore, ak sa vôbec môžeme baviť o horore. Horor je skôr len jeden z viacero žánrov, okolo ktorých Piercing prechádza. A síce ide zväčša o šokujúce znázorňovanie násilia, či už na sebe alebo na druhých, Pesce dokáže aj v takto tiesnivom prostredí vykúzliť komické prvky.

Podobne ako u Konkurzu na smrť, aj v Piercingu nachádzame paralely medzi násilím, bolesťou a sexuálnou túžbou. Reed potrebuje doslova vypustiť paru. Jeho skryté túžby zachádzajú nepriamo aj do násilnej a komplikovanej minulosti, avšak nedá sa povedať, že by Reed vedel, čo naozaj chce a potrebuje. Niekedy sa dokonca zdá, že veci, ktoré sa okolo neho dejú, sú v skutočnosti jedna veľká halucinácia, ktorá mu pomáha vyrovnať sa s bláznivými nápadmi v jeho hlave.

Nervózny Reed (abbott) a Jackie (Wasikowska) prvý raz spolu. (Piercing, 2019)

Sexuálne uspokojenie a cesta k jeho naplneniu ostáva zakorenená v jadre filmu.

Avšak, ako sa neskôr dozvieme, netýka sa len hlavného predstaviteľa, ale prekvapivo aj jeho obete, Jackie. Bez toho, aby som prezradil priveľa, poviem len toľko, že ich vzťah je často plný kontrastov, no obaja si dokážu byť niekedy veľmi podobní až blízky. Napätie často mení smer a divák niekedy nedokáže s istotou potvrdiť, kto je v tomto príbehu skutočná obeť.

Z formálneho hľadiska musím určite vyzdvihnúť skvelý dizajn lokalít a celkovo pôsobivú vizuálnu stránku filmu. Atmosféru ešte viac podporuje skvelá hudba, ktorú by ste v tradičnom horore hľadali len ťažko. V tomto prípade funguje ako príjemný kontrast tiesnivej nálade, ktorá samozrejme vyrastá zo základného poslania hlavného hrdinu, ktorým je niekoho zavraždiť. Príprava samotného aktu, kedy si Reed všetko dopredu pripravuje a sám si zohráva celý priebeh udalostí, je skvelou scénou, ktorá zvláštne kombinuje komickosť s hrôzou, smiech s terorom. Je to niečo v tom zmysle, ako keď v Gauneroch (Reservoir Dogs, 1992) pán Blond mučí policajta za veselej pesničky Stuck in The Middle With You. Tento postup je síce častí, no v tomto prípade to Pesce posúva ešte o level vyššie.  

Piercing je hrôzostrašný, pôsobivý, podmanivý aj šokujúci zároveň.

Jeho násilie je grafické a sexuálne túžby hlavných hrdinov normálnemu divákovi asi veľa nepovedia. Skôr naopak. Avšak aj napriek tomu obsahuje film silnú symboliku, ktorá mu prepožičiava potrebnú hĺbku. Zo všetkých kvalít tu však najviac vyčnievajú výborné herecké výkony ústrednej dvojice, Abbott a Wasikowska. Ich nasadenie uprostred tohto krásne šialeného sveta vynahradzuje aj prekvapujúci záver, ktorý môže nejedného diváka skôr nahnevať než potešiť.