★ ★ ★ ★ ★
Minulý rok očarila Eufória, tento rok prichádza seriál Normálni ľudia. Nová mini séria z koprodukcie Hulu a BBC je adaptáciou úspešnej knihy s rovnomenným názvom Írskej spisovateľky Sally Rooney. Tá sa okrem iného podieľala aj spolu s Alice Birch na písaní scenára. Už jej kniha výborne vystihovala dospievanie a formovanie mladého človeka a seriál túto tematiku formuje do majstrovskej podoby.
Normálni ľudia je dielo, ktoré s dokonalou presnosťou vystihuje lásku dvoch mladých študentov a odhaľuje divákovi skutočný pohľad na jednu etapu ľudského života. Seriál nám prináša celú paletu komplikovaných vzťahov, radostí aj skľučujúcich trápení študentských rokov do jedného uceleného obrazu. V jeho centre silno rezonujú dve hlavné postavy, ktoré sú vykreslené do absolútne hmatateľného a protikladne roztriešteného realizmu. Inými slovami, pôsobia uveriteľne a prenášajú na diváka nielen silné emócie a sympatie, ale navyše aj nezameniteľné pocity nostalgie z divákovho života.
Normálni ľudia je najmä o komplikovanej láske dvoch mladých ľudí.
Connell (Paul Mescal) a Marianne (Daisy Edgar-Jones) pochádzajú z opačných sociálnych pomerov. Connellova mama dokonca pracuje ako upratovačka v Marianninom luxusnom dome. Na strednej škole je však Connell ten populárny. Má veľa priateľov a v športe exceluje. Marianne je naopak skôr terčom posmechu a zvláštneho údivu nad jej agresívnou pasivitou. Život ich však napokon oboch zvádza dohromady. A zo spoločnej známosti sa rýchlo stáva vášnivý vzťah. Veci sa začnú postupne komplikovať, čo súvisí najmä s tým, ako sa Connell prezentuje pred svojimi priateľmi.
Spoločná cesta vedie oboch protagonistov na spoločnú univerzitu. Ich vzťah je síce roztrieštený, no obaja sú aj napriek iným vzťahom, naďalej zväzovaný neviditeľným putom nehasnúcej lásky. Aj bez seba, sú obaja v skutočnosti spolu. A zatiaľ čo Connell na vysokej škole síce v štúdiu exceluje, trpí samotou a neporozumením. Naopak z Marianne sa stáva celkom iný človek. Ich spoločné stretnutie jej však v konečnom dôsledku pripomenie, kde v skutočnosti ostalo jej srdce.
Seriál nás sprevádza študentskými rokmi a jeho záber je naozaj široký. Vďaka tomu, že máme možnosť sledovať oboch protagonistov v rámci dlhého časového úseku, získavame o nich oveľa hlbší prehľad. Aj vďaka tomuto časovému rozptylu je seriál často fragmentovaný na dôležité momenty v ich študentskom živote. Okrem toho má divák možnosť nabrať obraz reálnej skúsenosti štúdia na vysokej škole. Prednášky, osamotené večeri na izbe, občasné párty a práca po škole sú najmä z Connellovho pohľadu veľmi univerzálne a osviežujú pamäť nejednému divákovi. Naopak, bohatá Marianne sa stáva mužmi obletovanou ženou, čo jej však nebráni stále s láskou pokukovať po Connellovi, v ktorom má neustály oporný bod. Je to romantické, láskyplné, priateľské a nesmierne dojímavé.
Obaja hlavní protagonisti majú medzi sebou výbornú chémiu a ich láska a opatera je veľmi uveriteľná.
Stále treba myslieť a to, že toto je láska dvoch mladých ľudí zobrazovaná bez limitov, čo taktiež znamená, že sexu je v seriáli požehnane. Ide doslova o nepretržitý pohľad do komplikovanej lásky dvoch ľudí, ktorí aj napriek tomu, že sú neustále odlučovaní, ostávajú stále spolu. Ostávajú na sebe doslova závislí. Ich spoločné chvíle sú opakom samoty, opakom depresie, opakom nešťastia. A ich vzťah je zobrazovaný bez unáhleného opustenia scény, so všetkým, čo k tomuto vzťahu patrí.
Najväčším prekvapením seriálu sú herecké výkony oboch hlavných hrdinov. Paul Mescal, ktorého účinkovanie v seriáli je dokonca jeho televíznym debutom, podáva neuveriteľný herecký výkon. Jeho zraniteľnosť, múdrosť i rozvážna odvaha sú jednoducho omamujúce. Scéna u psychológa ostáva ako jedna z najsilnejších momentov v seriáli zakorenená hlboko v srdci diváka, pretože jej úprimnosť a krehkosť rozprávajú o reálnej skúsenosti človeka. To isté možno povedať aj o úžasnej Daisy Edgar-Jones, ktorá je ako Marianne celkom odzbrojujúca.
Normálni ľudia je bezpochyby už teraz jeden z najlepších seriálov tohto roka. Je to výborná pocta dospievajúcim ľuďom, ktorá stojí na vrchole ich reprezentácie. Seriál má skvelú hudbu, ktorá len dodáva celkovej nádejnej melanchólii po lepšom zajtrajšku oveľa autentickejší záber. Zo všetkého najpútavejšia je ale skutočnosť, ako veľmi reálne, bez akéhokoľvek pátosu, nadhľadu alebo nedajbože humoru niektorých iných umelých komédii o dospievaní, dokáže seriál sprostredkovávať pocity a myšlienky spoločné pre určitú skupinu mladých ľudí.
