★ ★ ★ ☆ ☆
7500 je komorná dráma debutujúceho nemeckého režiséra Patricka Vollratha. Film nás privádza do kokpitu dopravného lietadla, linky Berlín – Paríž. Toto miesto počas celého filmu neopustíme. 7500 sa týmto spôsobom radí k podobným projektom odohrávajúcich sa v reálnom čase na jednom mieste, ako sú napríklad Tape (2001) Telefónna búdka (2002), Locke (2013) alebo Tiesňové volanie (2018). A podobne ako aj tieto filmy, aj 7500 sa vyznačuje intenzívnym nárastom napätia a silnými emóciami. Bohužiaľ, silný úvodný rozjazd a nervy drásajúca zápletka začne v druhej polovici filmu rapídne strácať dych. Príbeh a logika sa začnú rozpadávať tvorcom pomedzi prsty a film začne neodvratne klesať stále nižšie a nižšie.
Hlavný hrdina filmu je druhý pilot Tobias Ellis (Joseph Gordon-Levitt). Američan žije v Nemecku aj spolu so svojou ženou Gökce (Aylin Tezel), ktorá robí letušku na tej istej linke. Príbeh filmu sa začína rutinným nástupom do práce oboch pilotov. Tí vstupujú do kokpitu lietadla a pripravujú sa na let. Bezproblémový priebeh všetkých príprav poznačí meškanie dvoch pasažierov. Menšia komplikácia sa však rýchlo vyrieši a my sa môžeme vydať na rýchlu cestu z Berlína do Paríža. Letuška sa rozlúči s kapitánom aj s Tobiasom a zavrie za sebou dôležité dvere od kokpitu lietadla. Toto lúčenie môže prísť divákovi najprv zvláštne, no rýchlo si uvedomí, že do kokpitu sa počas letu nemožno len tak ľahko dostať. To veľmi dobre vie aj malá skupinka teroristov, ktorá sedí medzi pasažiermi. Paradoxne, veľmi krátko po štarte sa pri prvej možnosti otvorenia dverí letuškou spustí nečakaný chaos. Do kokpitu sa začnú hrnúť útočníci.
7500 má silný úvod najmä vďaka skvelému naladeniu reálnej atmosféry.
Jej predzvesťou sú aj úvodné titulky, kedy na kamerových záznamoch sledujeme kontrolu pasažierov pred vstupom do priestorov letiska. Tento dokumentárny štýl nás nasledovne posúva do kokpitu lietadla. Práca kamery, strihu a okolitého zvuku taktiež nasleduje proces snahy nabudiť, čo možno najvierohodnejší pocit reálneho zasadenia v daných priestoroch lietadla. Existuje tu istá paralela s dokumentárnym postupom u filmov režiséra Paula Greengrassa. A treba povedať, že debutujúci režisér Parick Vollrath v tomto ohľade uspel. Atmosféra nočného letu pôsobí uveriteľne a diváka doslova prenáša do danej lokality. Neopozerané tváre hercov (okrem Gordon-Levitta) taktiež dobre pomáhajú nabudiť autentickosť momentu.
Rýchly sled udalostí a zvratov zhorí ako papier a film začne nečakane padať k zemi. S týmto najviac súvisí do očí bijúce nelogické rozhodnutia hlavného hrdinu. V jeho hlave síce prebieha silný konflikt, no my ho nevidíme. Jediné, čo nám totiž ostáva v pamäti je tragický údel, z ktorého síce hrdina vychádza s morálnou prevahou, cesta k tomuto rozhodnutiu, alebo aspoň náznak akéhosi uveriteľného prerodu, z tragédie na odpustenie, tu však markantne chýba. Z tohto hľadiska autentickosť filmu nepomáha, pretože v relatívne krátkom čase sa udeje až príliš veľa. A to nestačí na to, aby sa v hlavnom hrdinovi bez silného scenára dokázala vykonať uveriteľná zmena názorov. Najmä ak sa jedná o veľmi bolestivé situácie súvisiace s terorizmom a životom blízkej rodiny.
Film síce môže niesť akýsi náznak silného morálneho stanoviska, jeho základy sú však postavené na vode.
7500 nie je zlý film. Joseph Gordon-Levitt je dobrý herec a aj v tomto prípade podáva skvelé výkony. Najsilnejšou stránkou filmu ostáva naďalej najmä prvá polovica a jej autentické naladenie atmosféry. Bohužiaľ, v druhej polke film funguje len náznakovito. To znamená, že sa zrazu rozohrá úplne nová hra, ktorej protagonisti nemajú dostatok času ani priestoru na to, aby si k sebe našli cestu, akú sa nám film snaží skratkovito predstaviť. Z tohto hľadiska sa aj nabudená autenticita rozpadáva a ostáva len akési jednoduchšie divadlo. Je to len náznak niečoho väčšieho, čím bol napríklad skvelý Kapitán Phillips (2013), spomínaného Paula Greengrassa.
