★ ★ ★ ☆ ☆
Zo všetkého najskôr treba povedať, že nová podoba samovražedného oddielu je úspešným napravením Jednotky samovrahov (Suicide Squad, 2016). Napísal by som Ayerovej Jednotky samovrahov, ale keďže sa režisér v nedávnom vyhlásení od filmu dištancuje, budeme to rešpektovať. The Suicide Squad doslova usmrcuje (až na Harley) všetko predchádzajúce a vydáva sa opačným smerom. Podobne ako pri Strážcoch galaxie (2014), aj tento raz vsádza režisér James Gunn na divokú jazdu plnú humoru a šialenej akcie. Najzásadnejší rozdiel je v tom, že Strážcovia galaxie po tomto filme vyznievajú ako Šípková Ruženka. The Suicide Squad zavrhuje nevinné komiksovky a radšej ide cestou násilne krvavého Deadpoola (2016) a emočne vybičovaného Logana (2017). Nie všetko funguje na jednotku, no ako celok film nielenže pobaví, ale navzdory všetkej absurdnosti, aj myšlienkovo zaujme.
The Suicide Squad čiastočne mení smer komiksového žánru
Na rozdiel od nedávnej marvelovky, Black Widow, ktorá neprináša zhola nič nové a len recykluje a recykluje (síce zábavne, napriek tomu otrepane), The Suicide Squad dokazuje, aká nutná je zmena štýlu vo svete komiksových filmov. Je to nový nádych. Presný zásah do čierneho pre dospelé publikum. Príbeh nás privádza na ostrov Corto Maltese. Ostrov kultúrne niekde na pomedzí Latinskej Ameriky a Kuby, je pod nadvládou mladého diktátora. Proti nemu sa pod značným nátlakom vydáva skupina anti-hrdinov, pod označením Task Force X. Skupina nemôže byť viac rôznorodá a je celkom isté, že ich schopnosti nie sú vôbec tradičné. Ale o tradícii nemôže byť u filmu, ako je The Suicide Squad, takmer ani reč.
Idris Elba je ako Robert DuBois, alias majstrovský strelec Bloodsport, celkom pôsobivý hlavný hrdina. To isté môžeme povedať aj o zvyšných členoch šialeného komanda. Gunn si svoje postavy užíva a pridáva im zaslúžený kontext v podobe traumatických zážitkov. A je ozaj osviežujúcim spestrením sledovať konfliktom nabité scény medzi hlavnými protagonistami. Už len prvá výmena názorov medzi Bloodsportom a chladnokrvnou Amandou Wallerovou (Viola Davisová) zaváňa niečím oveľa autentickejším, surovejším a najmä vážnejším. Táto vážnosť, kedy je nebezpečenstvo hmatateľne prítomné, kedy vzniká ozajstný konflikt, ktorý bol mimochodom prítomný aj vo finálnych Avengeroch (a preto boli tak dobrí), mení pravidlá hry a aktívne nás zapája do deja. Táto vážnosť a tento konflikt je napriek všadeprítomnej šialenosti na filme azda to najpozitívnejšie.
James Gunn nebude fanúšikom americkej zahraničnej politiky
The Suicide Squad je film, ktorý napriek jednoduchej zápletke, ponúka svojím prevedením okrem iného aj množstvo odkazov na americkú účasť v iných, nepokojmi zmietaných, krajinách. Film tak ponúka možnosť hlbšej analýzy, čo je vzhľadom na druh filmu, zaujímavá zmena. Oveľa väčší problém nastáva uprostred celého projektu. Akcia sa začína opakovať, inovatívnosť strieda generický boj za omieľaného zvuku populárnej hudby a film začína prešľapovať na mieste. Ozýva sa čas a filmu to nepomáha. Je to dlhé, je to mierne únavné a vo finále dokonca parodicky seba-reflexívne. Je otázne, či si film z komiksoviek uťahuje, alebo je len výsledkom ich nezadržateľného pádu do absurda. Osobne sa domnievam, že odpoveď je skôr prvá možnosť, čo je prirodzene tá lepšia možnosť. Napriek tomu sa kvalitatívne nedokážeme vymaniť zo známeho vzorca.
Filmu jednoducho chýba niečo údernejšie, než je len humanoidný žralok Nanaue, ktorý mi osobne prišiel ako hlavný protagonista mojej najhoršej nočnej mory. Inak, stále mám z jeho podoby nepríjemné zimomriavky. Záchrana Harley Quinn, ako snaha vyplniť čas medzi dvomi spoločnými bodmi, mi jednoducho prišla viac než únavná. A určite to nenapraví, nie tak efektný súboj, ako by si tento súboj o sebe mohol myslieť. Podobné scény sú typicky gunnovsky farebné, typicky gunnovsky najstajlované, no vo finále je vyšperkovaná hádka dvoch postav oveľa pútavejšia. Čo neznamená, že The Suicide Squad nemá konflikt. Ako už bolo spomenuté, opak je pravdou. Avšak, film nám zbytočne vtieravým a často absolútne nepotrebným štýlom len naznačuje, že menej je niekedy viac. Škoda, že sa tohto film viac nedrží.
