★ ★ ★ ★ ☆
Skin ide podobnou cestou ako známy Kult hákového kríža (1998). Mladý neonacista Bryon Widner (Jamie Bell) potetovaný od hlavy až po päty neonacistickými symbolmi, nájde východisko z bludného kruhu nenávisti v novoobjavenom kruhu milujúcej rodiny. Film izraelského režiséra Guya Nattiva síce nemá toľko hĺbky ako spomínaná klasika s Edwardom Nortonom, stále však ide o veľmi pôsobivo nakrútený film.
Skin je inšpirovaný skutočným príbehom člena americkej rasistickej organizácie Vinlander Social Club.
Jej členovia trávia spoločné chvíle pochodmi za bielu hetero Ameriku, holdovaním alkoholu, pálením mešít a opieraním sa o prastaré vikingské zvyky. Majú zvláštnu hierarchiu a akúsi snahu o spoločnú organizovanosť, všetko však stojí na vratkých nohách nepredvídateľnej agresie.
Hlavný hrdina príbehu je spomínaný Bryon, ktorý ani zďaleka nepripomína akýkoľvek náznak uvedomelosti. Pracuje ako tetovač, no skôr než v práci ho nájdeme hulákať na pochodoch, rezať deti černochov, opíjať sa pivom a rozsievať agresívne chovanie vo všetkých sférach života. Jeho prerod začína až v momente, keď do jeho života vstupuje mladá Julie (Danielle Macdonald) s jej tromi dcérami.
Hlavnou prednosťou filmu je nefalšovaný dôraz pre detail. Guy Nattiv nám prináša neotesaný pohľad, ktorý síce nemusí ísť verne podľa skutočných udalostí, no v rámci filmu zachytáva príbeh s príťažlivou autenticitou. Aj napriek známym hereckým tváram sa filmu darí navodiť ťaživú atmosféru nepredvídateľnosti, ktorá pramení najmä zo šialeného osadenstva rasistického klubu. A Nattiv to robí hneď od začiatku a na plný plyn. Jeho expozícii stačia dve krátke scény plné agresie, hnevu, chaosu a strachu, a divák na seba okamžite berie úlohu zanieteného pozorovateľa.
Film rozpráva prevažne o snahe vymaniť sa spod područia fanatického zmýšľania zlých ľudí. V momente, keď sa veci zvrhávajú ďaleko za čiaru zákona a ľuďom ide o život, Bryon odhaľuje svoju pravú tvár.
Cesta na slobodu je viac než trnistá a Bryon to dobre vie. Jeho stará rasistická rodina sa ho neplánuje len tak ľahko vzdať a tu taktiež prebýva jadro celého konfliktu. Ten symbolicky naznačuje aj Bryonovo tetovanie. Jeho tvár totiž zdobí nejedna čierna škvrna, nejeden odkaz spoločnosti o jeho zvrátenom vierovyznaní. Podstata tetovania je vo filme pekne načrtnutá v rámci toho ako symbolicky pohlcuje daného jedinca. Príklad toho ako veliteľ skupiny Fred „Hammer“ Krager (Bill Camp) hľadá nových členov medzi ľuďmi na okraji spoločnosti, pekne naznačuje akým spôsobom celý systém funguje. A to samé platí aj pre Bryona, ktorý mal podobný osud ako mladý Gavin (Russel Posner), ktorý sa k rasistom pridáva nie z presvedčenia, ale preto lebo je hladný.
Za spomenutie rozhodne stojí aj herecký výkon Jamieho Bella, ktorý síce nemá možnosť nám bližšie priblížiť, prečo sa jeho pohľad na život mení, no ojedinelé scény, kedy hnev strieda pokoj a nenávisť pocity šťastia, sa mu isto nedajú vytknúť. Podobne skvelá je aj Danielle Macdonald najnovšie známa zo seriálu Unbelievable alebo Vera Farmiga v úlohe Fredovej manželky.
Skin má svoje nedostatky, najmä čo sa týka do hĺbky prepracovanej prevýchovy neonacistu, no atraktívna autenticita diela túto skutočnosť dostatočne vynahradzuje. Filmu nechýba pútavosť a ani dôraz riešiť stále viac aktuálnu problematiku pravicového extrémizmu. Film nám síce predstavuje bláznivú náturu amerických neonacistov, robí to však z časti prvoplánovo, stále však hrozivo uveriteľne.
