Po knihách ako Veľryba, čo chcela viac a Lev v srdci sa spisovateľka Rachel Brightová a ilustrátor Jim Field, vracajú s novou detskou knihou s názvom Vĺčikova cesta domov. Zatiaľ, čo predchádzajúce knihy nás vzali do podmorského sveta alebo do srdca africkej savany, tentoraz sa našou destináciou stávajú zasnežené vrchy a pláne ďalekého severu. Na prvý pohľad sa môže zdať, že Vĺčikova cesta domov nemá až tak vymedzené poslanie ako jeho starší knižní súrodenci. Prvotná myšlienka knihy, aby sa človek (v tomto prípade vlčie mláďa) nespoliehal sám na seba, vyznieva z príbehu minimálne rôznorodo. Najmä, ak vezmeme do úvahy, že Samka rodičia zanechajú svojmu osudu niekde uprostred zimnej víchrice. No pri pozornejšom čítaní nájdeme množstvo interpretácií, z ktorých azda najsilnejšie vyznieva téma dospievania.
Ako už bolo spomenuté, hlavným hrdinom zimného príbehu je nebojácny vĺčik Samko. Samka nič nerozhodí. Samka je všade počuť. Samko je sám vo svojich očiach „veľký a mocný“. Nie nadarmo nám hneď prvá ilustrácia odhaľuje Samka na čele vlčej svorky. To sa mu to zavýja do diaľky. To sa mu to skáče na korisť. To sa mu to odvážne vedie, po tom čo svorke obsadí obydlie ľadová medvedica s mláďatami, keď má Samko neustále rodičov za pätami. Ostatné mláďatá sa síce na Samkovi zabávajú, no jeho rodičom do smiechu veľmi nie je. Skôr im po hlave behá, čo z toho ich malého Samka vyrastie. Možno aj preto ho nakoniec v tej zimnej víchrici nakoniec tak trochu nechajú. Ale aby sme z celej rozprávky neurobili hneď sociálnu drámu, predstavme si, že ide len o akýsi test. Rodičmi vedome vytvorenú cestu nástrah, ktorá má za cieľ jediné – vychovať Samka.
Vĺčikova cesta domov obsahuje okrem jasných tém priateľstva a rodiny aj oveľa zaujímavejšiu tému dospievania.
Akonáhle sa Samko ocitá sám, jeho odvaha odchádza tiež. Zrazu nachádzame Samka takého, akého ho môžeme vidieť na obálke knihy. Ustráchané mláďa vyšliapavajúce si svoj vlastný chodníček v snehu. Akonáhle si čitateľ uvedomí túto podstatnú myšlienku knihy, zrazu sa z Vĺčikovej cesty domov stáva oveľa zaujímavejšie dielo. Pretože inak sú celé témy priateľstva a rodiny, tak trochu mimo celého rozprávania. Veď ako sa môžeme baviť o téme rodiny, v príbehu, kde vlastný rodičia nechajú svoje vlastné mláďa napospas osudu? V tomto ohľade rodina nehrá zvlášť extra úlohu. Je to práve absencia rodiny, ktorá je vo finále podstatná. A tým sa kniha stáva oveľa otvorenejšou a diskutabilnejšou. A ako je známe, dielo vyvolávajúce diskusiu a rôzne interpretácie, je už len z tohto jednoduchého dôvodu, tak trochu dobré.
Vĺčikova cesta domov má podobne ako predchádzajúce knihy tvorivej dvojice Brightová/Field veršovaný text a veľmi pekné ilustrácie. Čo sa veršovaného textu týka, v určitých momentoch je celkom krkolomnej povahy, dokonca by som povedal krkolomnejšej, než zvyčajne, ale to nechám skôr na básnicky ladených čitateľoch. Ilustrácie sú podľa očakávaní opäť pôvabné. Ich zimná atmosféra lahodí oku, čo sa dá povedať aj o všetkých zvieratkách a rôznych výkyvoch počasia. Samozrejme, ak by človek chcel, môže knihu pokojne čítať ako príbeh o tom, ako sa v zlých časoch treba obklopovať rodinou a priateľmi. Dokonca si myslím, že toto je hlavná podstata celej knihy. Ale domnievam sa, že oveľa zaujímavejšie sú jej vedľajšie témy.
Originálny názov: The Way Home For Wolf
Autorka: Rachel Brightová
Ilustrátor: Jim Field
Počet strán: 32
Vydavateľstvo: Tatran, 2022
Preklad: Jana Báliková
