Po zimnej rozprávke, Kam chodia snehoví anjeli, sa anglická spisovateľka, Maggie O´Farrellová, vracia na scénu detskej literatúry s novou knihou s názvom Chlapec, ktorý stratil iskru. Na základe prvého dojmu môžeme povedať, že kniha sa tentoraz zameriava skôr na jesenné obdobie. Ale nie je to úplne prvoplánové zasadenie. Napriek tomu, obdobie jesene sa veľmi úzko spája s meniacou sa prírodou. S novým pohľadom na známy svet, ozvláštnený niečím novým, kúzelným a podnecujúcim. Témam prírody a zmeny taktiež nesmierne pomáhajú aj krásne ilustrácie Daniely Jaglenky Terrazziniovej.
Chlapec, ktorý stratil iskru ponúka východisko ako v živote nájsť nový zápal.
Kubova mama predá byt v meste a presťahuje sa s deťmi do vidieckeho domu na strmej stráni. Ich dom stojí osamote na úpätí vyhasnutej sopky. Jedného dňa si nový majitelia domu začnú všímať zvláštne veci. V topánkach si Kubo nájde plno gaštanov, mama nájde v pračke medzi bielizňou strúhadlo na syr, alebo sa kuchyňa stane obeťou záhadného útoku lepiacou páskou. Ak by všetky tieto prekvapenia nehrali tak roztomilým nádychom, možno až na strúhadlo, ktoré pri praní potrhalo tričká, ponožky aj svetre, mohli by sme tvrdiť, že v dome straší. Avšak Kubova mladšia sestra tuší, čo deje. „Myslím, že v noci tu bola nuka.“ Rozprávkový maličký tvor zo starej povesti, žijúci v hlbinách vrchu, ktorý občas vychádza von a vyvádza huncútstva.
Samozrejme, že Kubo má svoj vlastný rozum a na žiadne rozprávkové bytosti zásadne neverí. Je tu však ešte jeden problém. Kubovi očividne chýba starý byt v meste. Myšlienky na byt, v ktorom už žije niekto iný ho napĺňajú smútkom. Nič na tom nemení ani malebné zázemie, do ktorého sa rodina presťahovala. Ani krásny vysoký strom pri ich dome, z ktorého je nádherný výhľad na vrch. Kubo jednoducho myšlienkami ostáva niekde úplne inde. Nechce sa zaoberať ani večnými rozprávkami o nukách, ani domácimi úlohami, ani sťahovaním. Chlapca jednoducho pohltila mrzutosť, ktorá narastá priamo úmerne s vášnivým objavovaním okolia jeho mladšej sestry. Keď sa Kubo vracia jedného dňa zo školy, svoju frustráciu vykričí na celé okolia: „Neverím na nuky!“ Práve vtedy sa hlboko v nore pod jeho nohami, začne zo spánku prebúdzať malé chlpaté stvorenie.
Svet skutočný a svet rozprávkový nemusia mať ďaleko od seba.
Chlapec, ktorý stratil iskru pripomína reálnu situáciu, kedy učiteľ na základnej škole povedal svojim žiakom, že žiadny Santa Claus neexistuje. Keď sa Kubo v škole učí o vrchu ako o vyhasnutej sopke, opradenej starými povesťami o nukách, učiteľ Kubovi jasne povie: „Pamätaj Kubo (…), že ak budeš počuť o našom vrchu niečo iné, nie je to pravda. Bol sopkou, ale dnes je to len obyčajný vrch. Nie je v ňom nič, len skaly, skaly a opäť len skaly.“ Odvrátenou tvárou tohto vyhlásenia je stará pani s bielymi vlasmi, údajne najstaršia osoba v dedine. Jej dom susedí so školou. Pani sedáva na priedomí symbolicky s knihou v lone a s otvorenou mysľou Kubovi radí, aby v prípade nevysvetliteľných okolností, nechal pri zadných dverách kôrku chleba alebo misku ovsenej kaše.
Kniha si berie jasne na zreteľ dva odvrátené svety. Svet skutočný a svet povestí. Maggie O´Farrellová pravdepodobne zastáva jasný názor, že vzhľadom na detský svet nie je jednostrannosť ideálnou cestou. Chlapec, čo stratil iskru, ale nevsádza iba na vieru v magický svet, ako na cestu krajšieho dospievania. Akonáhle sa nuka dostáva na svet, podnecuje novú fantáziu, ktorá nemusí zákonite znamenať niečo vysnené. Pani v obchode sa rozhodne ostrihať si vlasy a zafarbiť si ich namodro. Muž pri pulte sa rozhodne povečerať zmrzlinu. Žena na chodbe sa spontánne rozhodne nechať béžový kabát doma a vziať si radšej hodvábny plášť s perím z vtáka marabu. Tí všetci, podobne ako Kubo, zrazu dostávajú nový, sebe vlastný a jedinečný impulz, ktorý im vo finále spestruje deň. Podobne ako jeseň spestruje lístie stromov.
Knihu Chlapec, ktorý stratil iskru vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: The Boy Who Lost His Spark
Autorka: Maggie O´Farrellová
Ilustrátorka: Daniela Jaglenka Terrazziniová
Počet strán: 112
Vydavateľstvo: Tatran, 2022
Preklad: Katarína Ostricová
