Anglická spisovateľka Maggie O´Farrellová sa po nesmierne vydarenom debute Hamnet, vracia do obdobia 16. storočia, novým historickým románom s názvom Manželský portrét. Autorka tentoraz mieri do obdobia talianskej renesancie. Jej hlavnou protagonistkou sa stáva dcéra florentského vojvodu, Cosima I. Medicejského a jeho španielskej manželky Eleonory, Lukrécia. Tá sa ako pätnásťročná stáva doslova „obeťou“ politicky motivovaného manželstva s Alfonsom d´Este, vojvodom z Ferrary. Sobáš sa pre Lukréciu stáva od samého počiatku ranou osudu. Alfonso je krutý sebec. Svojej žene prejavuje náklonnosť iba za účelom splodenia potomka. Akonáhle sa tento cieľ začne vzďaľovať realite, Lukrécia sa stáva nepotrebná.
Lukréciu poznávame ako problémové dieťa. Svojvoľné a neutíšiteľné. Jej matka Eleonora je z nej často doslova zúfalá. Lukrécia ju „desí, nahlodáva jej presvedčenie, že je skvelá matka, že rodí potomstvo pokojné a inteligentné, zdravé na tele aj na duši.“ Ako šesťročná sa Lukrécia správa ako malá divoška. Počas maľovania portrétu sa všemožne krúti a kope, až jej matke vytečie trpezlivosť a žiadny portrét sa nekoná. Keď Lukrécia dovŕši pätnásť rokov, predvedie hysterickú scénu kvôli svadobným šatám. Za týmto výstupom, plným náreku a sĺz, sa však skrýva niečo oveľa vážnejšie. Výkrik o pomoc. Strach a zúfalstvo. Márna snaha zahrať na city vlastnej matke, aby nevydávala svoju dcéru do rúk cudzincovi.
Manželský portrét je román plný symboliky a prirovnaní. Ich hlavnými témami sú podriadenosť, väzenie a strach.
Kniha je plná symbolických obrazov a prirovnaní. Výber slov sa taktiež silne prikláňa na stranu „spútanej väzenkyne“. Strata slobody je pre Lukréciu odmalička akoby vštepovaný pojem. Najsilnejším obrazom je tiger, ktorého si dá rozmarný Cosimo priviesť až z ďalekej Ázie. Zviera a jeho trpký osud sprevádza Lukréciu počas celého jej života. Podobne sú na tom aj symbolický príbeh o Agamemnónovej dcére, obetovanej bohom, alebo občas možno až príliš časté a popisné predmety, situácie alebo akty, okamžite formulované pre žiadané účely. Ale toto je príbeh podávaný očami Lukrécie a preto niet divu, že videnie sveta bude zväčša pochmúrnejšieho charakteru.
Manželský portrét je formálne rozdelený do dvoch súbežne plynúcich dejových liniek. Tá prvá sa sústreďuje na hrôzostrašný akt vraždy vlastnej ženy. Tá druhá linka sleduje okolnosti, ktoré k tejto vražde nezadržateľne smerujú. Autorka knihy sa okrem historických skutočností, inšpiruje aj básňou Roberta Browninga s názvom, Moja posledná vojvodkyňa (My Last Duchess). Rozprávačom básne je samotný Alfonso, rozjímajúci pred portrétom jeho nebohej ženy. Manželský portrét dáva naopak zaslúženú pozornosť práve Lukrécii. Autorke sa náramne vydarilo prebudiť hlodajúci pocit nepretržitého strachu a utrpenia. Lukrécia sa nemôže len tak zobrať a odísť, ako jej s hrôzou v očiach vraví zdrvená Alfonsova sestra, Elisabetta, ktorá si sama vytrpí svoje.
Všadeprítomný strach a neistota.
Román je plný skvelých scén, ktoré zatínajú do živého. Jednou z najdojemnejších je azda chvíľa, keď Lukrécia píše list, v ktorom sa vyznáva zo svojho utrpenia a nemá ho komu poslať. Rodičov by to nezaujímalo, myslí si správne dcéra vydaná na milosť svojmu osudu. Ďalším silným momentom je zlomená odovzdanosť, prekladaná občasnými zábleskmi nádeje a pochybností. Lukrécia márne dúfa, že veci nebudú až tak zlé, ako sa zdajú. Nádej ju neopúšťa ani v posledných dňoch, kedy sa schyľuje k jej úkladnej vražde. Maggie O´Farrelovej sa podarilo s autentickou silou vystihnúť zväzujúci strach, ktorý museli ženy vydané za tyranov každodenne prežívať. Predstava, že sa niečo podobné v niektorých kútoch nášho sveta ešte stále deje, je srdcervúca.
Manželský portrét končí podobne silným záverom, aký mal aj Hamnet. Na rozdiel od jej predchádzajúcej knihy je však Manželský portrét o niečo pomalším, dokonca možno aj menej pohlcujúcim počinom. Niektoré pasáže sa zbytočne naťahujú a zatiaľ, čo Hamnet si našiel tú vyváženú rovnováhu, Manželský portrét mierne prestreľuje. Azda by sa nič nestalo, ak by autorka, vzhľadom na povahu materiálu, odvážne škrtala a redigovala. Nič to však nemení na skutočnosti, že vo výsledku je nový román Maggie O´Farrelovej nesmierne emotívny zážitok, v mnohých ohľadoch, štylisticky aj obsahovo, pripomínajúci jej predchádzajúce dielo.
Knihu Manželský portrét vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: The Marriage Portrait
Autorka: Maggie O´Farrellová
Počet strán: 300
Vydavateľstvo: Tatran, 2022
Preklad: Otakat Kořínek
