Rambo: Last Blood recenzia: Nedostatky filmu vynahradzuje stále akčný Stallone

Rambo: Last Blood recenzia: Nedostatky filmu vynahradzuje stále akčný Stallone

7. októbra 2019 0 Od Daniel Macejka

★ ★ ★ ☆ ☆

Comeback ikonickej akčnej postavy nemusí byť vždy zaručená trefa do čierneho. Presvedčili sme sa o tom v najnovšom filme série Die Hard, kde Bruce Willis pôsobil ako keby si do filmu len odskočil povedať pár hlášok. Navyše, film pôsobil skôr ako paródia predošlých dielov. A síce piaty Rambo s dobrodružstvami vietnamského veterána dopadol o niečo lepšie, stále som mal pocit, že film zostal na polovici svojej cesty.

Prvý diel Ramba som videl ako šesť ročný a veľmi ma ovplyvnili aj neskoršie diely, kde sa z Ramba stal stroj na zabíjanie s lukom a jeho povestným nožom „Rambákom“. V roku 2008 sa Stallone ku svojej roli vrátil a bola to akčná bomba, ktorá vytrela zrak nejednému fanúšikovi série. Dokonca aj tí maloverní museli uznať, že Stallone sa naplno vrátil do formy. Pred zhruba tromi rokmi bolo oznámené, že Rambo sa ešte raz vráti, tentokrát ako bojovník proti ISIS. Všetko je však nakoniec inak.

Rambo si odnáša nejednu ranu.

John Rambo sa vracia po 11 rokoch od posledného dielu ako usadený rančer v svojej rodnej Arizone.

Chová kone, občas si zastrieľa do terčov vo svojom bunkri a vychováva osamelé dievča. Tej sa podarí nájsť svojho skutočného otca kdesi v mexickom pohraničí (kde vládne zákon džungle), lenže práve tu ju unesie mafiánsky gang a prinúti ju k prostitúcii. Rambo preto balí svoj zbrojný arzenál vrátane ikonického noža a vydáva sa do boja. Tentoraz však Rambo nie je ten neohrozený profesionál, akým bol v predchádzajúcich dieloch. Naopak, v tomto prípade občas pôsobí ako zmätený ujo, pričom v jednej scéne dokonca padne do tak hlúpej pasce až sa rozum zastavuje.

Hlavný problém filmu spočíva v ústrednej dejovej zápletke.  Tá je krištáľovo priehľadná, pričom únos Rambovej skoro-dcéry pôsobí ako veľmi slabá zámienka k boju. Občas to dokonca vyzerá ako tuctový akčňák so Seagalom, pretože film v rámci deja balansuje na tenkej šnúre. V poslednej tretine našťastie prichádzajú na radu tie pravé akčné scény, na ktoré každý fanúšik série celú dobu čaká. Tie potom aspoň z časti splácajú to, o čo sme boli počas filmu ochudobnení. Rambo si tu pohráva s nástražnými mínami Claymore, improvizovanými pascami a na rad príde aj jeho slávny luk. Súboj v podzemí a hra na mačku a myš je potom súčasťou zručne vygradovaného záveru, aj keď sú tu občas niektoré scény viac než nepriehľadné.

Rambo zachraňuje stratených turistov.

Rambovi veľmi pomáha aj skutočnosť, že má príjemnú hodinu a pol, čo na tento typ filmu bohato stačí.

Napriek všetkým nedostatkom je však obdivuhodné že sa Stallone vo svojom veku odhodlal vrátiť k svojej slávnej postave a k tomu prispôsobiť aj svoju fyzičku. Jeho muskulatúra je totiž stále na veľmi vysokej úrovni.

Rambo: Last Blood tak nakoniec rozhodne stojí za pozretie. Aj napriek všetkým nedostatkom sa totiž jedná o zručne natočený film a Stallone neprestáva dokazovať, že je stále ten akčný hrdina ako ho poznáme my, pamätníci akčňákov 90. rokov. K dokonalosti skvelého štvrtého dielu mu však stále mnoho chýba, čo môže byť spôsobené aj tým, že sa do pozície režiséra nepostavil práve Stallone, tak ako bolo pôvodne plánované.