Včelár z Aleppa je beletrizovaný príbeh jednej sýrskej rodiny, ktorá je kvôli občianskej vojne nútená opustiť svoj domov a vydať sa na strastiplnú cestu naprieč Európou. Britská spisovateľka Christy Lefteri pracovala dva mesiace v utečeneckom tábore v Aténach, kde spoznala množstvo utečencov zo Sýrie a Afganistanu. Nielenže si autorka vypočula ich neľahké osudy, sama mala možnosť týchto ľudí osobne spoznať. Okrem informácií z ich putovania mohla nepriamo poznávať ich sny, ich pocity, ale taktiež najmä ich strach, utrpenie a bolesť. Jednoducho mohla poznať ich reálne životy v celej svojej komplexnosti.
A to je niečo, v čom je jej kniha o súčasnej a stále aktuálnej utečeneckej kríze veľmi dôležitá a významná. Navyše ide o krásny dôkaz toho, že citát, „jeden obrázok je viac než tisíc slov“, nemusí byť vždy pravdivý. Čo je vzhľadom na súčasné utečenecké fotografie na sociálnych sieťach, rozdúchavajúce u používateľov zbytočne unáhlené emócie strachu a hnevu, veľké plus. Aj vďaka týmto skúsenostiam sa autorke podarilo dosiahnuť autenticity, ktorá jej následne dopomohla stvoriť našich hrdinov z mäsa a kostí. A aj preto si potom jej kniha udržuje veľmi pútavú auru skutočného príbehu.
Včelár z Aleppa rozpráva dojímavý a odvážny príbeh Nuriho a Afry.
Manželský pár sa po vypuknutí vojny rozhodne opustiť ich rodné Aleppo. Prvotný plán je prekročiť Európu a dostať sa do vysnívaného Anglicka, kde na Nuriho čaká jeho dobrý priateľ Mustafa aj s rodinou. Tým sa podarilo zo Sýrie utiecť už skôr. Aj vďaka internetu a spoločným e-mailom drží Mustafa Nuriho v nádeji, že ich spoločná cesta s Afrou dopadne dobre. Mustafa nie je len tak hocijaký rodinný priateľ. Ešte keď v Sýrii panoval mier, Mustafa privedie Nuriho k včelárstvu. Nuri si včely okamžite zamiluje a obaja priatelia sa stanú úspešnými podnikateľmi s medom. Vojna však ničí nielen životy, ale aj ľudské sny. Nádej však zomiera posledná.
„Ľudia nie sú ako včely. Nespolupracujeme, v skutočnosti nemáme zmysel pre vyššie dobro, až teraz som si to uvedomil.“ Píše v jednom e-maily Mustafa Nurimu. Včely hrajú v knihe významnú symbolickú úlohu. Na jednu stranu fungujú presne tak ako píše Mustafa. Nie sú ako ľudia, naopak kvôli nim skôr trpia a zomierajú. Avšak Lefteri ešte nie je natoľko otrasená ako Mustafa. Stále verí aj v dobrých ľudí. A aj preto dáva včelám oveľa väčšiu silu v podobe húževnatosti a odolnosti. Najmä v nich však vidí zdroj nádeje, čo taktiež premieta aj do ďalších postáv postihnutých vojnou. Jedným z takých je aj utečenec Diomande. Keď mladík z Pobrežia slonoviny sedí v kresle, vyzerá to, akoby mal pod tričkom krídla. Toto Nuriho prirovnanie môže mať v skutočnosti oveľa hlbší význam, keďže v Anglicku náhodou objaví včelu, ktorej krídla naopak chýbajú. Jej život síce visí na vlásku, no včela aj napriek tomu nezomiera.
Vďaka tomu, že autorka prišla v Aténach do kontaktu s množstvom rôznych reálnych príbehov, zakomponováva tieto poznatky do svojho rozprávania.
Nuri aj Afra sa dostávajú do neľahkých situácií, keď napríklad uviaznu v tureckom tábore, alebo keď Nuri musí odpracovať časť peňazí pre pochybného Gréka Fotakisa. Čitateľ sa taktiež môže dozvedieť rôzne informácie, ktoré súvisia s osobnými skúsenosťami utečencov. Takými sú napríklad otázky, prečo sa Nuri nechce vzdať vyčerpávajúceho cestovania a neostať v Turecku alebo ako prebieha vypočúvanie úradmi za cieľom odhaliť podvodníkov.
Christy Lefteri nemá tendenciu zbytočne romantizovať. Dobre si uvedomuje, že slovo „utečenci“ nie je všeobecný pojem. Namiesto toho nám týchto ľudí približuje v oveľa osobnejšom svetle. Vyťahuje z davu konkrétne osudy a neštíti sa ani poukázať na tých nebezpečnejších z nich. V jej knihe figuruje množstvo podvodníkov, priekupníkov aj narkomanov. Poukazuje na veľmi nízke životné podmienky v niektorých táboroch a odhaľuje nám, aký strach a nedôveru z ostatných návštevníkov tu musia ľudia často zažívať.
Keďže príbeh je rozprávaný očami Nuriho, a to hneď v dvoch časových rovinách, ktoré sú mimochodom od seba veľmi efektne rozdelené, máme možnosť okrajovo poznať aj pocity vojnou zasiahnutého človeka smerom k západnému obyvateľstvu. Keď Nuri sleduje život západniarov v mieri a prepychu, hraničiaci s nepochopiteľnou malichernosťou, možno až triviálnosťou, ide o veľmi zaujímavé pasáže z knihy. Dotvárajú jednotný obraz z utečeneckej perspektívy a dovoľujú nám nahliadnuť do hlavy človeka poznačeného vojnou, bolesťou a stratou.
Myslím, že autorke sa tu podarilo zaznamenať niečo veľmi špecifické, čo môže byť pri radikálnejšom a slabšom jedincovi príčinou nejedného konfliktu.
Včelár z Aleppa je veľmi pútavá kniha, ktorá výborne zaznamenáva esenciu ľudí odkázaných utekať zo svojej domoviny a hľadať lepší život inde. Podobne ako veľa iných postáv v knihe, aj Nuri a Afra prišli kvôli vojne o niekoho blízkeho. Christy Lefteri nám v tomto dojímavom románe približuje podstatu vojnových utečencov a dovoľuje nám poznať ich v inom svetle. Čitateľovi otvára oči najmä tým, že jej príbeh nie je zdrojom minulosti, ale odohráva sa stále ešte aj dnes. Otvára nám oči, keď nám na osudoch jednotlivých postáv odhaľuje, aké neuveriteľne ťažké je vyrovnať sa s tragickým údelom vojny a opustiť svoj domov.
Autorka nám svojou knihou sprostredkováva osobnú skúsenosť s aktuálnou utečeneckou krízou a prináša nám skutočný pohľad do života ľudí, ktorí sú často obeťami ignorancie a nepochopenia. A to je dnes veľmi dôležité napravovať, práve aj týmto dielom.
Knihu Včelár z Aleppa vydáva vydavateľstvo Tatran a kúpiť si ju môžete na gorila.sk
- Originálny názov: The Beekeeper of Aleppo
- Počet strán: 256
- Vydavateľstvo: Tatran, 2020
- Preklad: Marianna Bachledová
