★ ★ ★ ★ ☆
Robert Eggers je jeden z najvýraznejších režisérov súčasnej kinematografie. Oproti jeho predchádzajúcim dvom filmom, Čarodejnica (The Witch, 2015) a Maják (The Lighthouse, 2019), je Severan (The Northman) oveľa drahší a okázalejší projekt. To so sebou zákonite prináša isté úvahy a možno aj obavy, ako sa Eggersovo autorstvo prejaví na poli oveľa väčšej produkcie a najmä pod producentským drobnohľadom, ktorý je pochopiteľne namierený vyhovieť širšiemu publiku. Našťastie, Severan nie je komiksový film, a Robert Eggers nie je Chloé Zhao. Ako prvé tak môžeme s pokojom na srdci povedať, že Eggers nezrádza (aspoň nie úplne) svoje autorské ambície a ponúka nám film o Vikingoch, ovenčený svojím jedinečným rukopisom.
Podobne ako Eggersove predchádzajúce filmy, aj Severan dokonale vystihuje svet, ktorý si režisér zaumienil spodobniť.
Každý fanúšik severskej mytológie bude okamžite nadšený. Na rozdiel od iných historických filmov, Severan oveľa viac mieri na kultúru a zvyklosti daného národa. Ponúka nám tak jedinečný pohľad do minulosti. A robí to ako inak veľmi autorsky. Fantázia a realita, sen aj skutočnosť, mýtus aj história, oba svety sú previazané do jedného uzla. Tieto efekty nie sú využívané tak odvážne a metaforicky, ako je to napríklad u Majáku. Režisér akoby oveľa viac šetril svojich divákov.
To, ale neznamená, že by im všetko servíroval na zlatom podnose. Film ako taký ani zďaleka nehľadá zaužívanú cestu vpred. Naopak, Eggers nás vláka do cudzieho sveta. Divokého, nespútaného a násilného. A robí to nie na základe našich pravidiel, ale na základe pravidiel toho minulého a dávno strateného sveta. Severan potom pôsobí, ako keby sme čítali starý epos o Zelenom rytierovi (podobnosti s filmom sú taktiež na mieste) alebo o Beowulfovi. A v tomto film funguje úžasne.
Príbeh je jednoduchý, založený na legende, ktorá inšpirovala aj Shakespeara. Dánsky princ Amleth (Alexander Skarsgård) sa ako dieťa stane svedkom vraždy svojho otca kráľa Aurvandila (Ethan Hawke) rukou jeho brata Fjölnira (Claes Bang). Amleth uteká zo svojej domoviny na územie dnešnej Ukrajiny, len aby sa o niekoľko rokov neskôr vrátil pomstiť vraždu svojho otca. Za tú dobu sa taktiež dozvedá, že jeho matka Gudrún (Nicole Kidman) zastala miesto po boku Fjölnira, keď boli obaja neskôr vyhnaní kráľom Haraldom z Nórska na Island. Je to práve tu, kam smerujú Amlethove kroky v úlohe obyčajného otroka. Je to taktiež na tejto ceste, kde spoznáva uhrančivú otrokyňu Olgu (Anya Taylor-Joy).
Film má jedinečný štýl, čomu pomáha skvelá kamera aj tradičná hudba.
V podstate ide o brutálnejšiu verziu Levieho kráľa (The Lion King, 1993), ktorého inšpirácia Hamletom mi napadla až pri sledovaní Severana. Dokonca by sme mohli povedať, že príde aj na obdobie zabúdania a veľkého znovuobjavenia vlastného osudu, avšak tentoraz nie ústami Rafikiho, ale ústami veštkyne v podaní zamaskovanej speváčky Björk. Masky sú celkovo veľkým pozitívom filmu a je vidieť, že tvorcovia zobrali vikingský svet útokom. Či už ide o spomínanú veštkyňu, alebo o tajomného čarodeja v podaní Ingvara Sigurdssona, držiaceho vo svojom vlastníctve vysušenú hlavu.
Severan je násilný film. Útok na slovanskú usadlosť je mrazivým svedectvom teroru a hrôzy. Našťastie, Jarin Blaschke za kamerou robí hotové divy. Jeho jazda a kontinuálne, neprerušované sledovanie akcie, je zdrojom nefalšovaného obdivu, či už pozeráme na krvavý útok, alebo obyčajné zakrádanie sa po nočnej farme. Výborná práca s kamerou jednoducho výborne napomáha k tomu, že divák ostáva neustále angažovaný, nielen v príbehu, ale najmä v audiovizuálnom umeleckom diele, akým Severan rozhodne je. To všetko ešte oveľa viac umocňuje skvelá hudba, číhajúca na každom kroku.
Legenda o pôvode mnohých filmov o pomste.
Severan je podnetný film o pomste a jej odvrátenej strane. Nemusí ísť o úplne najoriginálnejší námet, pretože všetci už dávno veľmi dobre vieme, že pomsta so sebou prináša isté pochopiteľné problémy a neraz aj životy nevinných, ale dovolím si tvrdiť, že príbeh je druhoradý. V prípade Eggersa ide najmä o stvárnenie príbehu. O obrazový štýl a spôsob príbehového prevedenia. A v tomto smere Eggers opäť raz dokazuje, že pri jeho filmoch je vždy čo objavovať. Okrem týchto kvalít obsahuje film nejednu skvelú scénu, ktorá dáva svojím hercom možnosť prejaviť sa, čo slávne osadenstvo našťastie využíva. Nicole Kidman sa môže zdať ako zlá castingová voľba, no herečka sa dokáže slušne vykúpiť svojou úlohou v jednej z najsilnejších dramatických scén vo filme.
Na záver môžeme povedať, že Severan nás na dve hodiny vezme mimo náš svet. Ďaleko do minulosti. Ďaleko do inej kultúry, do inej mytológie, do iného náboženstva. Robert Eggers opäť raz mieša štýl s autenticitou. Napriek tomu, že to robí oveľa opatrnejšie, čo sa prejaví najmä v grandióznom finále, netreba sa domnievať, že okázalé súboje musia zákonite ísť proti kvalite. Netreba ich okamžite brať za niečo nutne potrebné, aby sme potešili divákov odkojených na akčných blockbusteroch. Severan je oveľa prístupnejší, než napríklad spomínaný Zelený rytier, to ale neznamená, že by išlo o horší film. Práve naopak. Severan je výborný.
