Nie sme tu na to, aby sme sa zabávali je tragikomický príbeh staršieho spisovateľa menom Knut. Kto čítal predchádzajúcu knihu nórskej spisovateľky Niny Lykke s názvom V poslednom štádiu, dozaista pripustí, že príbeh nie je úplne ten hlavný faktor, ktorý by spisovateľkinu tvorbu hnal vpred. Nina Lykke sa veľmi rada zamýšľa. Filozofuje. Všíma si spoločenské trendy, spoločenské vrtochy, najmä potom spoločenské absurdity. Výnimku nerobí ani v tomto prípade. Ba čo viac, dokonca by sme mohli tvrdiť, že jej Knut je pekne nahnevaný a frustrovaný umelec, ktorý si odmieta dávať servítku pred ústa.
Nie sme tu na to, aby sme sa zabávali nás vezme do sveta súčasnej literatúry. Knut má najlepšie tvorivé roky ďaleko za sebou. Má za sebou jeden hit a okrem toho sú jeho knihy len ťažko vyhľadateľné. Kiežby to bolo preto, že je po jeho diele neuhasiteľný ošiaľ. Skôr naopak. Jeho knihy by sme skôr našli zapadnuté na spodných policiach knižníc alebo antikvariátov. Knut skrátka trpí literárnym blokom. Vinu na tom nesie nelichotivá kritika jeho redaktora, ale aj skutočnosť, že jeho bývalá známosť, taktiež spisovateľka, a úspešná spisovateľka, ho v jej poslednej knihe obvinila zo sexuálneho obťažovania. Keď Knutovi príde pozvanie na literárnu besedu, kde má danej spisovateľke čeliť v jednej diskusii, rozhodne sa urobiť menší cirkus.
Nina Lykke sa textovo nalaďuje na Knutovu vlnu. Z jej slov veľmi jasne badať nespochybniteľnú frustráciu, ktorá sa zo sveta súčasnej literatúry veľmi ľahko prenáša aj do sveta spoločenského. Dalo by sa povedať, že ústredným motívom knihy je absurdnosť protikladov. Pekne to ilustruje Knutov hnev nad realistickou literatúrou, ktorá sa silou-mocou snaží hrať na autentickú. Vo fiktívnej beletrii nachádza Knut viac pravdy ako v knihách, ktoré sa pravdou oháňajú. Marketingové slogany o nekompromisnej úprimnosti spisovateľa a jeho dielach potom vyznievajú v Knutovom podaní až výsmešne. Nejednému asi príde na um jeden príklad za všetky a to séria kníh so spoločným názvom Môj boj. Či Nina Lykke cieli svoju kritiku práve týmto smerom je otázne, no dosť pravdepodobné.
Absurdnosť, ktorú kniha vynáša do popredia sa však týmto ani zďaleka nekončí. Študentky rozhodujúce sa písať o Knutovej knihe bez toho, aby si jeho knihu vôbec čo i len prečítali, už preklenujú stranu do teritória súčasnej spoločnosti. Nina Lykke sa nebráni pozastavovať nad stratou zmyslu. Stratou podstaty a ideálov. Vykonávaní činnosti pre činnosť samotnú, ako napríklad kritici, ktorí negatívne kritizujú ospevované dielo, len preto, aby išli proti prúdu. No s podstatou ohodnotiť dielo samotné nemá toto rozhodnutie žiadny súvis. Podstata ostáva inde a je porovnateľná s dvomi naivnými študentkami, ktoré si z eseje o knihe, ktorú ani nečítali, príliš veľkú hlavu nerobia.
Nie sme tu na to, aby sme sa zabávali prináša presne tento druh zamyslení. Je to filozofická debata. Ako čitatelia sme nútení sa zamýšľať. Ideme od istých vyhlásení po vyhlásenia hraničiacich s pochybnosťami. Tie sa objavujú najmä vtedy, keď je sám Knut vystavený drobnohľadu opačnou stranou. Jeho verzia spomienok, za ktorú by vložil ruku do ohňa je niekým iným s absolútnou istotou negovaná. Kde je pravda? A je vôbec možné sa k nej dopátrať? Naozaj Knut nikoho neobťažoval? Text na jeho slová o nevinne občas hádže pochybnosti. A to je nielen zaujímavé, ale aj kontroverzné. Najmä vzhľadom na to, keď sa bavíme o dobe hnutia MeToo s vyvrcholením medializovaného súdneho procesu Depp vs. Heard.
Okrem zamyslení a otázok ponúka kniha celkom vtipný pohľad do života človeka odkázaného pretĺkať sa ťažkým umeleckým svetom. Kniha obsahuje skvelé scény, či už s Knutovým nešťastne zamilovaným kamarátom Frankom alebo s finálnym vyvrcholením na literárnej besede. Kniha svojím názvom síce tvrdí niečo iné, ale v určitom absurdnom prevedení, ktoré ilustruje, nás tak dokáže aj príjemne pobaviť.
Knihu Nie sme tu na to, aby sme sa zabávali vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: Vi er ikke her for a ha det morsomt
Autorka: Nina Lykke
Počet strán: 240
Vydavateľstvo: Tatran, 2023
Preklad: Jarmila Cíhová
