Nesmrteľnosť: Príbeh lásky je druhý a zároveň finálny diel duológie z pera Dany Schwartzovej. Zatiaľ, čo prvá kniha pod názvom Anatómia: Príbeh lásky prekvapila najmä hutnou gotickou atmosférou, knihe Nesmrteľnosť tento nádych od prvých strán tak trochu chýba. Bola to práve táto gotická atmosféra, ktorá si čitateľov (alebo lepšie povedané minimálne autora tejto recenzie) prvej knihy okamžite podmanila a prirodzene sme ju očakávali v rovnako intenzívnej miere aj v druhom pokračovaní. To ale neznamená, že tento efekt v druhom diele úplne absentuje. Nesmrteľnosť skôr zápasí s príliš rozťahanou expozíciou. A to je niečo, čo prvá kniha okamžite zahlušila v rýchlom slede ikonických udalostí a scén ako vystrihnutých zo vzrušujúceho dobrodružného románu.
Ak ste náhodou nečítali prvú knihu, potom neodporúčame čítať túto recenziu ďalej. Nesmrteľnosť začína po dramatickom finále prvej knihy, kedy je láska Hazel Sinnettovej, našej hlavnej postavy, na základe krivého obvinenia a žiarlivosti odsúdená k trestu smrti. My vieme, že poprava prebehla, čo už nevieme je skutočnosť, či je Jack Currer naozaj mŕtvy. To isté môžeme povedať aj o hlavnom zlosynovi prvej knihy, doktorovi Beechamovi. A tam to končí. Hazel Sinnettovú nachádzame pri každodennej rutinne. Ošetruje chorých a chudých, píše a robí hanbu svojej rodine. Navyše je osamelá, pretože jej povesť nie je úplne z tých najvzornejších. Zlom prichádza v momente, keď sa neprávom uväznená Hazel ocitne namiesto popraviska v kráľovskom paláci. Tu sa má postarať o princeznú Charlotte, ktorú trápi záhadná choroba.
Kniha nemá ani tak problém s dejom ako má skôr problém s písaním. Opäť raz platí, že dobre napísaná kniha môže byť tristo strán o ničom a bude na tom lepšie, ako zle napísaná kniha s výborným dejom. Nesmrteľnosť trpí na príležitostnú krkolomnosť a ťažkopádnosť. Niektoré vety plynú asi ako keby ich spisovateľke diktoval nemenovaný politik s notorickým darom reči. Dobre, to asi preháňame, tak zlé to nie je. Ale občas to čitateľa skrátka vyrušuje.
Čo sa deja týka, tým sa musíme zo začiatku trochu prehrýzť. Asi stopäťdesiat strán, aby sme boli úplne úprimný. Do tej doby sa zdá, ako keby sme ani nečítali pokračovanie. Schwartzová si naopak stále vytvára vhodný čas a priestor na to, aby konečne rozohrala dejový posun toho, na čo čakáme od konca prvej knihy. Akonáhle sa Hazel dostane do tajuplného Spoločenstva smrti (čo znie skvele), kniha naberie oveľa zaujímavejší tón. Efekt je o to lepší, že v príbehu sa objavujú reálne historické postavy, ako napríklad Lord Byron, Voltaire alebo Benjamin Banneker. Asi je to otázka vkusu, ale čítať o Byronovi, ako členovi Spoločenstva smrti v gotickom románe zasadenom do začiatku 19. storočia, to sa predáva samo.
Pozitívne treba taktiež ohodnotiť zahrnutie fantastických prvkov do deja. V tomto prípade nie je názov Nesmrteľnosť symbolický, ako čitateľ prvej knihy dobre vie. Len je večná škoda, že sa Schwartzová v tomto smere viac nevybúrila. Bohužiaľ, na túto párty autorka prichádza príliš neskoro. A to sa ani nebavím o tom najhlavnejšom zvrate, ktorý sa samozrejme sám od začiatku knihy predvídateľne ponúka. Ale to samozrejme nemožno brať negatívne. Obe knihy majú v názve Príbeh lásky a je to práve Nesmrteľnosť, ktorá z tohto motívu čerpá oveľa viac.
Hazel má Jacka plnú hlavu. Je to jej prvá skutočná láska. Najmä potom nenaplnená láska, čím ako dobre shakespearovsky vieme možno definovať pravú romancu. Téma smrti a lásky rezonuje najmä v poslednej tretine a konečne nadväzuje na pôvodný príbeh. Vzťah s arogantným doktorom Simonom von Ferrisom taktiež prináša vítané oživenie. Nie je to najoriginálnejší prvok, ale samostatný vzťah založený na súťaživosti a rivalite pomaly prerastajúci do niečoho láskyplnejšieho, svojim spracovaním vôbec neurazí.
Nesmrteľnosť: Príbeh lásky prináša nové koncepty, nové postavy aj motívy. Niekedy je to na škodu, inokedy to poteší. Nemožno sa tu však zbaviť istej nevyváženosti v zámeroch a dejovom postupe. Funguje to skôr zvláštne epizodicky. Súdržne ako jedna linka, ale bez razantnejšieho vplyvu práve spomínaných nových prvkov. Tým sa niečo začne, načrtne, zhruba opíše a ideme ďalej. Toho, čo má autorka na mysli je dosť. Pritom by nám úplne stačilo rozvíjať čo už poznáme. S týmto taktiež súvisí aj slabší efekt zo strany nového antagonistu. Vykúpenie by sme mohli hľadať najmä v druhej polovici knihy. Je to práve tu kedy sa začne konečne nadväzovať na neukončené vetvy a kniha naberá na starom známom eláne.
Originálny názov: Immortality: A Love Story
Autorka: Dana Schwartzová
Počet strán: 360
Vydavateľstvo: Tatran, 2023
Preklad: Denisa Jahičová
