Dalo by sa povedať, že Kniha túžob bude automaticky vzbudzovať kontroverzné vášne, už len z toho dôvodu, že rozpráva príbeh ženy Ježiša Krista. Sama americká autorka knihy, Sue Monk Kiddová, priamo vo svojom diele upozorňuje, že ide o kompletne fiktívnu postavu, ale vzhľadom na súčasné vedecké dohady, nie je úplne od veci domnievať sa, že Ježiš ako historická osobnosť, mohol byť pokojne ženatý. Náboženské príbehy majú za sebou obrovské kultúrne dedičstvo a ich vierohodnosť nie je úplne podstatná. Tá neistota, to tajomno, je samo o sebe podnetné. Autorka vyhlási, „nie je to pravda, ale…“, a čitateľovi to stačí. Najmä aj preto, ako veľmi pútavo nás spisovateľka prenáša do daného miesta a obdobia.
Kiddová sa odkláňa od teológie a ponúka nám historický román, plný historických osobností. Zo všetkého najviac je však jej kniha razantným feministickým textom. Je to kniha, kde Anna, Ježišova (reálne nereálna) manželka, dostáva svoj vlastný hlas. Pretože, ako tvrdí sama Kiddová, ak si prestavíme, že Anna bola reálna historická postava takto významných dejín, potom je jej vymazaná existencia, nielen z feministického hľadiska, zásadne problematická.
Kniha túžob je zásadný feministický text na pozadí jedného z najslávnejších príbehov.
„Nebola som ako Judáš, ktorý mohol jednoducho odísť. Bola som Anna – a celý svet bol pre mňa klietkou.“ Anna je od samého začiatku utrápená mladá žena. Jej trápenie pochádza z jej vlastného sebauvedomenia si nespravodlivej pozície ženy v silne patriarchálnej spoločnosti. Keď jej rodičia vyberú z pragmatických dôvodov starého a zámožného vdovca za manžela, Anne sa zrúti svet. Do slova a do písmena okúsime, aké nepredstaviteľné vyhliadky čakajú ženu, či lepšie povedané, dievča, ktoré má úplne cudziemu mužovi slúžiť, podľa jasne stanovených spoločenských pravidiel, ukotvených v hrôzostrašnej zmluve. Sú to pravidlá, stanovené Bohom, ako Anna bez ostychu dodáva.
„Väčšina mužov ani netušila, akými spôsobmi sa ženy vyhýbajú tehotenstvu. Čo sa týka detí, neuvažovali o mukách spojených s pôrodom, ani o možnosti smrti. Mysleli si, že ich poslaním od Boha je plodiť a množiť sa. Zdalo sa, že je to prikázanie, ktoré Boh vymyslel pre mužov, jediné, ktoré dodržiavali všetci bez výnimky.“
Feminizmus nás sprevádza celou knihou. Podtrhuje množstvom scén známych z Biblie. Tieto scény sú pod Kiddovej autorstvom, podmieňované jej vlastnému pohľadu na celú situáciu. Nie je to Mária Magdaléna, koho Ježiš zachráni pred ukameňovaním. Je to Anna, jeho budúca manželka, údajná pobehlica. Medzi učeníkmi Jána Krstiteľa sú výhradne muži. Dôvody sú opäť raz poškvrnené predsudkami a slabosťami. Anna je sama vášnivá spisovateľka, no žije vo svete, kde ženy spisovateľky sú považované za hriešnice a čarodejnice.
Kiddová sa stavia za pošpinené práva žien a ponúka im naspať ich umlčaný hlas.
Na druhú stranu je mierne mätúce, alebo skôr zbytočné, keď Kiddová vo finále vyloží práve na ženské ramená Kristov kríž. Inak povedané, tých niekoľko ľudí kráčajúcich s Ježišom na Golgotu v deň jeho ukrižovania, boli „napospol ženy.“ Samozrejme ide o výmysel, ale zo všetkých výmyslov ide o ten najzbytočnejší. Ak by sme ho však brali iba ako veľmi zle naštylizovanú metaforu, jej aktuálnosť by bola oprávnená, aj keď značne pritiahnutá za vlasy.
Podobne ako sú niektoré momenty v knihe pripisované feminizmu, dej sa taktiež odvíja na základe úzko previazaných rodinných zväzkov. Judáš je Annin nevlastný brat. Napočudovanie, ich vzťah patrí medzi tie najlepšie. Aj preto je potom jeho zrada ťažšie uveriteľná. Jej dôvody, nech už sú akokoľvek vysvetlené, pôsobia vzhľadom na Judášov charakter (obranca chudých a nemocných) a príbuzenstvo (dobré vzťahy s Annou), mierne neisto. Naopak Ježiš k nám kráča z mäsa a kostí. Toto nie je Ježiš, ako ho poznáme z Biblie. Kiddová nám namiesto toho ponúka pohľad na reálneho muža s vlastnými pochybnosťami a vnútornými konfliktmi. Jeho prerod v proroka je doslova nepremysleným uvedomením si vlastnej zodpovednosti. Jeho smrť nie je v knihe považovaná za božský plán vykúpenia ľudských hriechov. Ježiš naopak ostáva pevne stáť na holej zemi a jeho jedinými prednosťami ostávajú veľmi svetské a reálne prednosti dobroty, lásky, porozumenia a v neposlednom rade, aj feminizmu.
Cesta do hlbín starovekej duše.
V knihe sa odkláňame od tradičného príbehu, ako ho poznáme z Biblie a nazeráme naň očami Anny. A je to veľmi pútavé nazeranie, najmä vtedy keď rozoznávame všetky mená a udalosti a dokážeme si z nich pospájať rôzne kontexty v celkom novej štruktúre. Tým pádom sa nám dostáva nová podoba textu, nová interpretácia, a človeka to skrátka baví sledovať. Najmä potom z toho dôvodu, že Biblia výrazne pozaostáva v rovnocennom znázorňovaní žien, na čo svojím dielom upozorňuje nielen Kiddová, ale aj Margaret Atwoodová. Navyše sa dostávame aj za hranice Júdei a navštívime dokonca aj veľmi pôsobivo vykreslenú Alexandriu.
Kniha túžob je nesmierne pútavá historická kniha. Ako už bolo spomenuté, jej fiktívnosť je v niektorým momentoch síce markantná, ale to nám nijako nebráni vychutnať si tento príbeh ozaj naplno. Anna je sympatická a neohrozená feministka a čitateľovi úprimne zaimponuje. Kiddová sa mierne zahráva s témou stratených zvitkov, ktoré by dokazovali Ježišovo manželstvo. V roku 2014 sa podobné zvitky naozaj našli, no zistilo sa, že išlo o podvrh. Kiddová napriek tomu túži po zdravej provokácii. Vkladá do svojej hrdinky prajné želania, že vzhľadom na reálnu patriarchálnu spoločnosť, by niečo podobné bolo ozaj možné. Bez zohľadňovania historickej autenticity, ktorá v tomto diele beztak absolútne nerozhoduje, Kniha túžob ostáva veľmi zábavná a podmanivá beletria. A rozhodne si zaslúži našu pozornosť.
Kniha túžob vychádza vo vydavateľstve Tatran.
Originálny názov: The Book of Longings
Autorka: Sue Monk Kiddová
Počet strán: 392
Vydavateľstvo: Tatran, 2021
Preklad: Zdeňka Zvěřinová
