★ ★ ★ ☆ ☆
Najskôr som si hovoril, že je problém na mojej strane. Nová adaptácia knihy Jane Austenovej Emma. je ako svieži obraz, ktorý dýcha pestrými farbami a veselou náladou. Je to hravá komédia, ktorá má skvelý set design, krásne kostýmy, lokácie, a výbornú auru dobovej klasiky. Tak prečo je to tak hrozne nudné? Nechápem, ale pokúsim sa na to prísť. Možno je to tým, že Emma. trpí na repetitívnosť. Opakujú sa tu tie isté motívy, opakujú sa tu podobné zábery, a veselá a hravá hudba, ktorá mi prvých dvadsať minút filmu vyťahovala kútiky úst, mi začala liezť pomaly na nervy. A nie preto, že by to snáď nefungovalo, nie preto, že by sa mi to snáď nepáčilo, ale možno preto, že to začalo byť únavne rovnaké.
Emma. je v skutočnosti debut režisérky s honosným menom Autumn de Wilde. Vzhľadom k filmu, akým je Emma. sa zdá akoby sa režisérka dostal k projektu ironicky najmä vďaka svojmu menu, pripomínajúceho dobový šľachtický rod z 19. storočia. A je pravda, že to najkrajšie, čo film ponúka je práve jeho historická atmosféra. Každý jeden záber pôsobí ako živý obraz. Síce sa na to dobre pozerá, no aj v tomto prípade platí nepísané pravidlo, že pekné obrázky ešte nerobia dobrý film. Dokonca si myslím, že to platí úplne opačne. A Emma. na toto bohužiaľ trpko dopláca.
Príbehom nás sprevádza mladá a bohatá Emma Woodhouse (Anya Taylor-Joy), ktorá sa snaží rôznymi spôsobmi vplývať na romantické vzťahy jej priateľov. Robí to často nelichotivo a intrigánsky a možno ju pokojne brať aj ako anti-hrdinku. Najmä potom v prvej polke filmu. Navyše jej otec pán Woodhouse (Bill Nighy), ktorého len pri pomyslení na akúkoľvek svadbu chytajú mdloby, skvele pasívne podporuje svoju márnivú a ľahkovážnu dcéru. Ako sa však pomaly odhaľuje, Emma nedokáže riadiť osudy svojich blízkych bez toho, aby sa sama nedostala do terča láskyplného vzťahu.
Je to zvláštne, ale aj napriek tomu, že osobne mám dobové filmy veľmi rád, Emma. sa mi pomaly rozplývala pred očami. Obrazne aj doslovne.
Zažehnávajúc spánok rôznym striedaním polôh, popíjaním čaju a vyjedaním posledných zvyškov zemiakových lupienkov, ktoré by normálne človek už sypal do koša, všetko vychádzalo jednoducho nazmar. Emma. ma uspávala v dokonale pestrom štýle. Mám rád klasickú literatúru. Dokážem sa sústrediť, dokážem sa niekedy zatnúť a prekonať aj pomalšie časti niečoho inak výborného, no v tomto prípade to pre mňa skrátka nefungovalo. Emma. bohužiaľ trpí tým najhorším, čomu sa chce každý film vyhnúť širokým oblúkom – a to je nuda.
