Peter Wohlleben píše o stromoch s fascinujúcim zanietením. Ešte fascinujúcejšie sú informácie a pozorovania, ktorými nám stromy približuje. Jeho zásluhou sa nám otvára celkom nový svet. Nevedomky okolo neho chodíme a pritom ani netušíme, aké procesy, aké navzájom previazané životy, sa odohrávajú mimo nášho vlastného ľudského vnímania reality. Vďaka Wohllebenovým knihám, ale dokážeme tento svet rozpoznať a oceniť ho. Stromy už nikdy nebudú ako predtým. Predstavy o rastlinách ako živých organizmoch dostávajú vďaka Wohllebenovi úplne nový rozmer. Dlhý dych stromov nadväzuje na autorovu kolekciu kníh a stromy stavia do úlohy výnimočného postavenia nedocenených bojovníkov proti globálnemu otepľovaniu.
Dlhý dych stromov začína u stromu a jeho existenčných procesov za normálnych okolností. Čitateľ sa zoznamuje s tým, ako stromy dýchajú, ako a prečo zhadzujú lístie, a ako celý tento proces súvisí s veľmi opatrným a rovnovážnym energetickým príjmom a výdajom. Toto všetko má na svedomí správne fungovanie stromu, najmä potom po jeho zdravotnej stránke. Strom reaguje na svoje okolie. Reaguje na okolité teploty a zrážky a na ich základe vykonáva procesy súvisiace s jeho prežitím. Keď neskôr Wohlleben zacieli na neprirodzene sa meniacu klímu a s ňou súvisiace extrémne teplotné výkyvy, je jasné, že stromy majú svoje životné procesy značne skomplikované.
Dlhý dych stromov cieli na výnimočnú pozíciu stromov pre zdravý ekosystém, ktorý je aj kvôli ľudskej aktivite vyrubovania značne narušovaný.
Dnes už každý poznáme obdobia, kedy napríklad uprostred februára príde na týždeň jar. Nemusíme si to ani veľmi predstavovať, dva týždne naspäť sa to stalo. Po internete dokonca začali kolovať obrázky s pučiacimi výhonkami. Keď potom opäť prídu mrazy, čerstvé lístočky zamŕzajú, čo pre stromy znamená zdravotnú ujmu. Wohlleben prezieravo napáda naše súčasné nastavenia a zvyky, ktoré si stále neuvedomujú (alebo nechcú uvedomovať) zmeny klímy. Sám autor tejto recenzie si minulý november uvedomil, že v súčasnosti čakať na Martina na bielom koni je ako čakať na Godota. Samozrejme, ak sa nenachádzate v dostatočnej nadmorskej výške. Pranostiky jednoducho strácajú svoj zmysel. Wohlleben spomína niečo podobné, keď sa zamýšľa nad správnosťou mesiaca v ľudovej pesničke: Nastal máj, stromy pučia.
Jedna vec je prebiehajúce globálne otepľovanie a jeho vplyv na stromy, druhá vec je úloha stromov na lesné a vodné hospodárstvo. Kniha sa z veľkej časti zameriava práve na nezodpovedné nakladanie s drevom a jeho spracovaním. Wohlleben vznáša ostrú kritiku smerom k nemeckému lesnému hospodárstvu. Ale netreba sa báť, že by išlo len o nemecký problém. Slováci poznajú svoje. Ako sám autor knihy píše, ide o globálny problém. Problém každého. Wohlleben opisuje znaky hospodárskeho lesa, dopady prevažujúcich monokultúr, znaky chorého a zle obhospodarovaného lesa. Čitateľ dozaista rozpozná mnohé príklady z vlastných skúseností. Týmto spôsobom je kniha Dlhý dych stromov skvelým sprievodcom pre tých, ktorí si chcú v danej oblasti naštudovať niečo viac. A popravde, kto by nechcel, keď vyrubovanie a drancovanie lesov je aj slovenský problém.
„Počet srncov a jeleňov nereguluje odstrel, ale dostupná potrava.“
Okrem stromov sa autor knihy okrajovo zameriava aj na podružné témy súvisiace s lesom, ako je napríklad divá zver a jej regulácia. Sám pochádzam z oblasti, kde v noci vyjsť autom mimo dediny je adrenalínový šport. Je to ako videohra. Vyhnite sa každej nástrahe na ceste do cieľa. Či už v jarku čaká vyplašený zajac, zmätená srna, hľadajúca popri ceste kúsok potravy z auta vyhodených odpadkov, alebo špeciálna zbraň vyšších levelov – stádo diviakov. Wohlleben tvrdí, že premnoženie je znakom zlého hospodárenia. „Počet srncov a jeleňov nereguluje odstrel, ale dostupná potrava.“ Tvrdí autor v knihe. Lesníci sa môžu búriť, môžu horekovať a hádzať výhovorku za výhovorkou, no jasný dôkaz v podobe rozmlátených áut a zranených účastníkov cestnej premávky, tvrdí niečo iné.
Vo finále je Dlhý dych stromov viac ostrá kritika nezodpovedného nakladania s lesom, ako konkrétna kniha o životnom procese stromov. O stromoch ako takých napísal Wohlleben iné, nemenej fascinujúce knihy. Tentoraz si ale Wohlleben doslova vybíja zlosť na lesnom drancovaní, na nepremyslenom spracovaní dreva, na kontraproduktívnej práci z pozície zodpovedných. „Drevo má ozajstný význam pre atmosféru len ako súčasť ekosystému v podobe živých stromov.“ Píše autor knihy. Dobrou správou ostáva, že autorove argumenty nemožno brať ako romantické predstavy naivného ekológa, čím sa pravdepodobne nejeden kritizovaný lesník môže oháňať.
Rovnováha a šetrnosť.
Wohlleben patrične spomína aj otázky nábytku, stavebníctva, kníh alebo toaletného papiera. Nezabúda na vlastný život a vlastné nastavenie človeka západnej civilizácie. Spomína aj iné neduhy podporujúce klimatické zmeny. Okrajovo dokonca spomína aj mäsový priemysel a jeho jasné negatíva. Autor si skrátka uvedomuje širší obraz problematiky a priznáva svoj podiel viny. Ale dôležité je spomenúť, že hľadá skutočnú rovnováhu, ktorá by pramenila z nášho vlastného vedomého stavu naplnenosti, šetrnosti a pozornosti. „Bezpochyby budeme aj naďalej potrebovať drevo, veď je to naša prirodzená surovina. Bohužiaľ už dávno nie je taká ekologická, ako sa väčšina ľudí nazdáva. Drevo nebude v budúcnosti k dispozícii v takom množstve, ako si to naša konzumná spoločnosť aktuálne vyžaduje. Mali by sme si to uvedomiť pri kúpe nábytku, papiera a iných výrobkov a narábať s nimi šetrnejšie.“ Píše Peter Wohlleben.
Kniha Dlhý dych stromov vychádza vo vydavateľstve Tatran.
Originálny názov: Der Lange atem der Baume
Autor: Peter Wohlleben
Počet strán: 232
Vydavateľstvo: Tatran, 2022
Preklad: Elena Diamantová
