Nemanželský syn Kryštofa Kolumba menom Hernando Colón (1488-1539), inak tiež známy ako Ferdinand Kolumbus, nebol len vášnivý cestovateľ a zberateľ kníh. Hernando si zaumienil, že vytvorí najväčšiu súkromnú knižnicu na svete. Od roku 1509 až do svojej smrti o 30 rokov neskôr, precestoval takmer všetky kúty európskeho kontinentu a za tú dobu zbieral všetky literárne výtvory, na ktoré narazil. A len teraz sa z tejto knižnice podarilo v Kodani nájsť jeho 500 rokov starý katalóg.
Znie to ako vzrušujúca scéna z dobrodružného filmu. Hernandov rukopis je viac ako 30 centimetrov hrubý, 2000 strán dlhý, a obsahuje niečo okolo 15 až 20 tisíc titulov. Ešte viac vzrušujúcejšia je skutočnosť, že z tohto počtu kníh sa zachovala len štvrtina. Dnes tieto knihy odpočívajú v Katedrále v Seville a to už od roku 1552. Ostatné diela z jeho knižnice ostávajú stratené v čase a len Hernandov katalóg nám ich teraz dovolí poodhaliť.
Rozdiel medzi ním a ostatnými bol v tom, že Hernando sa nesnažil upriamovať svoju pozornosť len na jeden typ kníh. Jeho zameranie bolo oveľa širšie, čo v praxi znamenalo, že sa nesústreďoval len na zbieranie starých gréckych a latinských rukopisov, ako to bolo medzi zberateľmi v móde, ale naopak zbieral úplne všetko. Plagáty, brožúry, dobové rukopisy, všetko, čo mu prišlo pod ruky pridával do kolekcie svojej narastajúcej knižnice.
Počas Vianoc v roku 1521 kúpil v Norimbergu 700 kníh. O mesiac neskôr, tisíc ďalších.
Jeho cieľom bolo vytvoriť „knižnicu všetkých kníh, všetkých jazykov a všetkých predmetov, ktoré možno nájsť, či už v kresťanskom svete alebo mimo neho.“ Colón chcel jednoducho vytvoriť niečo podobné, čím je v súčasnosti Wikipédia na internete. Teda miesto, kde sa budú sústreďovať všetky informácie sveta a nič nebude nemožné nájsť.
Aj z tohto dôvodu je nedávny objav jeho katalógu významnou udalosťou. Nielenže sú v tejto knihe zapísané všetky diela, ktoré Hernando získal, píše v nej aj súhrny literárnych diel, ktoré už viac neexistujú. Ľudia tak majú teraz možnosť nahliadnuť do literárneho sveta 16. storočia, ktorý by nám bol inak navždy stratený. Môžeme si zatiaľ len predstaviť, aké ďalšie informácie sa v nájdenom katalógu ešte ukrývajú.
Hernando si pri každej knihe zaznamenal, kde a kedy ju kúpil, koľko stála, a aký bol v tej dobe výmenný kurz. Niekedy dokonca uvádza aj kde sa nachádzal, keď si knihu prečítal, a čo si o nej myslel. Nasledovne všetko katalogizoval a vytvoril vyhľadávací systém, podľa ktorého si mohli ľudia nájsť požadovanú informáciu v jeho knižnici, ktorú pomenoval Biblioteca Hernandina. Hernando Colón tak vlastne vytvoril akýsi prvý vyhľadávač na svete.
Katalóg sa prvý raz našiel v kolekcii islandského učenca menom Árni Magnússon. Ten po svojej smrti daroval knihu Univerzite v Kodani. Kniha sa zamiešala do zbierky ďalších islandských a škandinávskych kníh a tak ostala po stovky rokov nepovšimnutá. Našiel ju až Guy Lazure, ktorý ju ďalej posunul Hernandovmu životopiscovi menom Edward Wilson-Lee, ktorý momentálne pracuje na jej kompletnom rozlúštení. Jeho nálezy by mali byť zverejnené až v roku 2020.
Viac si o tomto nezvyčajnom mužovi a jeho knižnici môžete prečítať práve v jeho životopise od Edwarda Wilson-Leeho s názvom The Catalogue of Shipwrecked Books.