Ak ste videli animovanú rozprávku Herkules (1997) od štúdia Disney, isto si spomeniete na úvodný komentár neidentifikovateľného rozprávača. „Kedysi dávno v ďalekom, starovekom Grécku, panoval zlatý vek mocných bohov a neobyčajných hrdinov.“ Rozprávač sa ďalej zamýšľa nad tým, ako sa pozná pravý hrdina. Pretože otázka hrdinstva nemusí byť zasa až tak ľahko definovateľná, ako by si človek mohol myslieť. Napriek tomu, že pokoril každého jedného nepriateľa, Herkules mal skutočný problém vrátiť sa naspäť na Olymp.
Čo chýbalo Herkulesovi k dosiahnutiu pravého hrdinstva? Odpoveď na túto otázku nech nám ponúkne neohrozený Achilles. Achilles nebol hrdina, pretože išiel bojovať do Trójskej vojny. Achilles bol hrdina, pretože mu bolo dopredu súdené, že v Trójskej vojne zomrie, a napriek tomu tam išiel. Nech už boli jeho pohnútky akékoľvek. Zomrieť za niekoho iného, môže byť v podstate veľmi podobné zomrieť za vlastné hodnoty. Historický román Brány do Atén toto hrdinstvo veľmi dobre chápe.
Kniha Brány do Atén rozpráva udalosti grécko-perzských vojen. Jej príbeh je rozdelený do dvoch častí. Prvá polka knihy sa začína bitkou pri Maratóne. Druhá polka knihy naopak končí bitkou pri Termopylách. Medzi týmito dvoma zásadnými historickými konfliktmi sa potom odohrávajú udalosti, súvisiace priamo s hrozbou vojenského konfliktu a jeho dopadov na helenistickú spoločnosť. Názov Brány do Atén vychádza z nepretržitej hrozby od perzského kráľa Dareiosa I. a jeho syna Xerxesa I.. Keď sa Gréci zbavia svojho tyranského vládcu Hippiasa, ich bezpečnosť začne ohrozovať práve kráľ Perzie. Po tom, čo sa jeho vojská vylodia pri Maratóne, Gréci sa hrdinsky postavia na odpor. Zaženú perzské vojská naspäť do mora a ochránia Atény pred vyplienením. Ako sa však neskôr ukáže, hrozba z Perzie nie je zďaleka zažehnaná.
Brány do Atén rozpráva základný príbeh konfliktu medzi slobodou a útlakom.
Anglický spisovateľ Conn Iggulden vychádza z historických prameňov. Ich celkový obraz je síce značne ohraničený, ale to mu nijako nebráni vdýchnuť svojim postavám literárny život. Ako čitatelia sa zoznamujeme s množstvom reálnych historických osobností, vojenských stratégov alebo vodcov. Vojenský konflikt s Perziou tvorí chrbticu celého románu, čo ale neznamená, že sa nám nepodarí okúsiť každodennú realitu starovekého Grécka, najmä potom z rovín jeho ranného demokratického systému. Iggulden tu rozohráva politické hry, ktoré nám vo finále slušne priblížia spôsob demokratického hlasovania alebo diskutovania.
Na základe týchto poznatkov si potom môžeme urobiť celkom slušnú predstavu o tom, čo znamená hrozba konfliktu. Boj za demokraciu a slobodu až strašidelne pripomína súčasné udalosti v Európe. A preto rozpoznať okolnosti a kontext dávnych konfliktov a nájsť v nich nespochybniteľné podobnosti so súčasnosťou je jasná prednosť historickej literatúry a histórie ako takej. A to Igguldenova kniha a jej téma určite spĺňa. Horšie je už na tom jazyková, príležitostne štylistická podoba textu. Ak by som hovoril len sám za seba, ťažko povedať, či je to preklad alebo jeho základ, no text opakovane bojuje s krkolomnými súvetiami alebo našraubovanými dodatkami. V najhoršom prípade to potom môže vyznieť ako zlé písanie.
V knihe opakovane rezonuje otázka hrdinstva.
Na záver by sme sa mohli vrátiť k nášmu hrdinstvu. Pretože je to práve hrdinstvo, ktoré knihou rezonuje od začiatku až do konca. Cena za zlyhanie je vysoká. „Ak prehráme a prídu sem, musíš zabiť deti.“ Hovorí vodca Grékov Xantippos svojej žene Agariste, pred tým než sa vydáva na cestu do bitky. „Mám ti povedať, čo robia Peržania zajatým deťom?“ pokračuje a konflikt naberá na sile. V knihe okrajovo vystupuje aj azda najslávnejší Sparťan súčasnosti. Leonidas, ktorého môžeme poznať z populárneho komiksu (1998) a neskôr filmu, 300 (2006), taktiež veľmi efektívne reprezentuje pojem hrdinstva. Jeho koniec je v Igguldenových rukách ešte o poznanie dramatickejší, významnejší a dokonca aj skutočnejší.
Ale v tomto ohľad hrdinstva nemusí ísť len o vojenský konflikt. Otázka charakteru je v knihe spytovaná napríklad aj veľmi pôsobivou scénou z demokratického hlasovania. Je to moment kedy jedna z hlavných postáv ohrozená vyhnanstvom, pomôže pri hlasovaní negramotnému človeku napísať svoje meno na kus hlineného črepu, aj napriek tomu, že dopredu vie, že tento človek bude hlasovať za jeho vyhnanie. Brány do Atén dokážu človeka efektívne naladiť na vlnu významných historických postáv. Nielen potom iba na základe ich odvahe v boji, ale taktiež na základe ich morálnych hodnôt. Kniha tak týmto spôsobom veľmi pekne odhaľuje pozadie toho, akí ľudia sú ochotní bojovať za svoju rodinu, slobodu a svoje hodnoty.
Knihu Brány do Atén vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: The Gates of Athens
Autor: Conn Iggulden
Počet strán: 352
Vydavateľstvo: Tatran, 2022
Preklad: Lucia Halová
