S autorom Johnom Streleckym sme sa mohli zoznámiť minulý rok, knihou Kaviareň na konci sveta. Príbeh o stratenom Johnovi, ktorého z blúdenia nočnou krajinou zachráni nález tajuplného bistra, bol pekným príkladom nového nádychu do života. Vďaka záhadnej lokalite a podmanivej atmosfére, sme sa aj my čitatelia s veľkou zvedavosťou usadili za jedálenský stôl netradičného miesta.
Kaviareň na konci sveta nebola obyčajná motivačná kniha. Jej autor dobre vedel, že väčšina ľudí si dá v oblastiach vlastného života len ťažko poradiť. A možno aj preto sa podujal opísať svoju životnú filozofiu práve týmto magickým spôsobom. Od návštevy kaviarne, ktorá údajne mení životy ľudí, ubehlo už veľa rokov. A podobne ako si ľudia rôznych profesií opakujú dôležité informácie a znalosti, aby ostali stále profesionálmi svojho remesla, tak isto nás John Strelecky privádza naspäť do známeho bistra, aby sme si zopakovali, ako vyjsť radosti zo života naproti.
Návrat do Kaviarne na konci sveta začína desať rokov po prvej knihe. John si z prvej návštevy odniesol drahocenné informácie. Rozhodol sa zodpovedať si vlastné dôležité otázky z vlastného života. Rozhodol sa čeliť svojmu zmyslu bytia.
Cestovanie bolo niečo, čomu sa chcel John vždy venovať, no nikdy na to nenašiel potrebnú odvahu. Po návšteve kaviarne urobil konečne prvý krok do neznáma a napokon precestoval celý svet. Svoju životnú zmenu v knihe vysvetľuje tým, že rok cestuje, a rok pracuje. Vzhľadom na pochopiteľné otázky, ktoré si tento spôsob existencie automaticky pýta, odpovedá John celkom jasne a zrozumiteľne. Dokázal si nájsť prácu, ktorá mu tento spôsob života dovoľuje. Avšak toto je John. Toto je jeho cesta. A je veľmi žiadúce, že druhá kniha si túto skutočnosť ľudskej individuality dobre uvedomuje.
Vzhľadom na to, že Johna nachádzame v pozícii vášnivého dobrodruha, ocitáme sa na rajskom Havaji. Auto vystriedal bicykel, nešťastné blúdenie vystriedalo vzrušujúce objavovanie ostrova. Namiesto Johna je hlavným objektom záujmu mladá žena, Jessica. Tá prichádza do magického bistra celkom nečakane. Dokonca sa návšteve najskôr bráni. Je ustráchaná, nedôverčivá, ťažko sa jej brzdí niečo, čo už dlhé roky šľape na plné obrátky. Aj týmto spôsobom nám Strelecky veľmi príkladne odhaľuje akúsi obranyschopnosť strateného človeka, neschopného prijať pomoc od iných. Našťastie, kaviareň má stále tých istých nestarnúcich zamestnancov v podobe Casey a kuchára Mikea. A John sa k nim nepriamo pridáva, keď sa snaží mladej žene pomôcť nájsť stratenú radosť z každodenného života.
Kniha nám pripomína dôležité vlastnosti života, na ktoré ľudia často zabúdajú. Pomáha nám utriediť si vlastné myšlienky a odpovedať si na otázku vlastného zmyslu bytia.
Strelecky prechádza od teórii k praxi, keď zmysel bytia pretavuje do piatich základných otázok, ktoré majú Jessice, ale aj čitateľovi, pomôcť rozhýbať sa tým správnym smerom. Na rozdiel od inej motivačnej literatúry tu platí, že Strelecky si uvedomuje špeciálnosť každého jedného človeka. A tým spôsobom k nemu aj pristupuje. Návrat do Kaviarne na konci sveta potom nemožno brať úplne ako príručku s jasnými pravidlami, ale skôr ako nápomocné štuchnutie nájsť si v sebe to vlastné. To niečo, čo robí danému človeku radosť zo života, a kniha mu dobre radí, vykročiť tejto radosti naproti.
Inšpiratívna filozofia tu funguje veľmi dobre a podnecujúco. Naopak, niekto môže namietať proti Streleckeho štylizácii textu. Najmä potom v oblasti priamej reči. Postavy sa niekedy pýtajú za cieľom dopredu potvrdiť dané argumenty, nie ich konštruktívne rozviesť alebo ich nejakým spôsobom kriticky rozviť do hĺbky. Pôsobí to zbytočne univerzálne akoby každá jedna postava v skutočnosti rozprávala z rovnakého zdroja. Inými slovami, Strelecky je prítomný v každom jednom aspekte knihy.
Na jednu stranu je to dobré, pretože mu to pomáha lepšie preniesť na čitateľa vlastné myšlienky. Na druhú stranu, zo štylistického hľadiska to pôsobí ako text pre vlastné potešenie autora. A to je niečo, čo vychádza priamo z jeho vlastného písania. Sú to detaily, ktoré zbytočne okato a popisne potvrdzujú jeho vlastné názory.
Najväčším pozitívom knihy je inšpiratívne pripomenutie pominuteľnosti ľudského života.
Strelecky nechce čakať na zaslúžený odpočinok v podobe dôchodku. Svojou knihou ľudom pripomína, že by mali začať robiť to, čo ich baví, a mali by sa na to zamerať, čo možno najskôr. Je to v zásade jednoduché tvrdenie, no jedna veta ešte život nemení. Aj preto prichádza Strelecky s knižným pokračovaním, aby inšpiroval a najmä čitateľovi opakoval, že život nemusí byť len znesiteľný. Pretože toto nemusí byť zásadovo kniha pre nešťastných ľudí. Návrat do Kaviarne na konci sveta je skôr pre ľudí, ktorí si chcú opakovane pripomínať niečo, čo by radi urobili, no neustále to odkladajú na neskôr. A takí sme azda všetci.
- Originálny názov: Return to the Why Café
- Počet strán: 244
- Vydavateľstvo: Tatran, 2020
- Preklad: Katarína Grozaničová
