Pod pojmom gotický román dnes rozumieme literárny štýl, ktorý obsahuje spoločné ikonografické prvky hororu a tajomna. Prvý raz sa však pojmom gotický román označovalo dielo, ktoré vychádzalo z obdobia gotickej architektúry stredoveku. Anglický spisovateľ Horace Walpole označil svoj román, Zámok Otranto (1764) ako „gotický príbeh“, čím položil základy celému literárnemu štýlu. Viac ako čokoľvek iné, mal Walpole originálne na mysli skutočný príbeh, ktorý sa odohráva počas temných časov 12. storočia. V skutočnosti mohlo ísť o spôsob alebo dokonca žart, ako si zvýšiť popularitu šokujúcimi odhaleniami, vydávajúcimi sa za pravdu.
Gotický žáner nasledovne vznikol ako súčasť romantizmu. Počas rokov vznikali diela, ktoré sa od seba mohli v hocičom líšiť, no v základe mali veľa spoločného. Medzi hlavnými vlastnosťami gotického románu bol dôraz na nadprirodzeno, mysteriózna atmosféra starých zámkov, kaštieľov a opátstiev, skrytý strach a hrôza. Hlavné postavy boli často antagonisti, monštrá, komplexné bytosti, často mužského pohlavia. A potom sú aj také romány, ako napríklad Jana Eyrová alebo The Turn of the Screw, ktoré išli vlastným, prispôsobeným štýlom. Atmosféra tajomna a usadenie príbehov do temných zákutí starých domov, tieto knihy však jasne definovali.
Zámok Otranto – Horace Walpole (1764)
Spomínaný román anglického spisovateľa stojí na počiatku gotického žánru. Ide taktiež o prvý anglický román, ktorý využíval elementy nadprirodzena daným štýlom. Mnoho čitateľov si aj kvôli Walpoleovej vypočítavej prezentácii svojho diela myslelo, že ide o skutočný príbeh. Autor svoj text totiž vydával za preklad záhadného talianskeho rukopisu z temných čias stredoveku. Príbeh Otrantského princa Manfreda obsahuje všetko, čo by sme v typickom gotickom diele hľadali. Stredoveký zámok, tajomné chodby, zakrádajúce sa prízraky aj zlovestné proroctvá.
Frankenstein – Mary W. Shelley (1818)
Kto by nepoznal jedno z najslávnejších a najikonickejších monštier svetovej literatúry aj kinematografie. Príbeh o privedení človeka naspäť medzi živých, vychádzal z aktuálnych posadnutostí svojej doby. Slávne pokusy Luigi Galvaniho, ktorý vďaka elektrickému prúdu nútil mŕtve žaby k pohybu, prinášali v medicíne rôzne imaginárne nádeje. Keď Galvaniho synovec Aldini v roku 1803 vďaka elektrine údajne otvoril oči mŕtvemu väzňovi, správy sa šírili po celej Európe. Dôležitejšie pre nás však ovplyvnili aj vznik najznámejšieho diela gotickej literatúry.
Dracula – Bram Stoker (1897)
Podobne ako Walpole, aj Bram Stoker tvrdil, že je jeho príbeh číra pravda. V tej dobe sa však londýnska spoločnosť ešte len zotavovala s riadenia Jacka Rozparovača, a aj z tohto dôvodu sa chcel budúci vydavateľ knihy radšej vyhnúť šokujúcim vyhláseniam. Pravdivý príbeh o upírovi z Transylvánie, ktorý prichádza do Londýna, aby tu pil krv miestnych obyvateľov, bolo to posledné, čo si vystrašená verejnosť priala. Kniha nielenže vyšla ako fikcia, Stoker z nej musel vyhodiť viac ako sto strán hrôzostrašného textu. Z tohto faktu taktiež vychádza aj súčasné pokračovanie s názvom Dracul, od Stokerovho potomka Dacre Stokera. Dracula však stále ostáva podobne ako Frankenstein jedna z najznámejších klasík gotickej literatúry.
Podivný prípad Dr. Jekylla a pána Hyda – Robert Louis Stevenson (1886)
Slávny príbeh o dualite človeka a vnútornom boji dobra so zlom je azda najslávnejším románom škótskeho spisovateľa. Spôsob, akým Stevenson rozpráva tajomný príbeh, a to očami jednej z postáv, je až do konca knihy naplnený tajomstvom. Ocitáme sa v temných uličkách Londýna, kde vystrája záhadný pán Hyde. Kniha obsahuje okrem gotických prvkov hororu navyše aj príchuť vedecko-fantastického sveta. Dnešná klasika sa stala okamžite veľmi populárnou knihou. To dokazuje aj skutočnosť, že už o rok po svojom vydaní sa z knihy stala divadelná hra.
Mních – Matthew Lewis (1796)
Keď Matthes Lewis vydal svoje slávne dielo nemal ešte ani len dvadsať rokov. Svojou knihou sa však postaral o poriadny škandál. Aj vďaka ostrým recenziám, ktoré kritizovali násilné a obscénne prvky šokujúceho diela, sa jeho popularita medzi ľuďmi len násobila. Kniha rozpráva príbeh kapucínskeho mnícha Ambrózia, ktorý podľahne pokušeniam tajomnej dievčiny menom Matilda. Hlavný hrdina sa nedokáže vymaniť spod područia hriechu a jeho cesta vedie čím ďalej tým hlbšie, až do pekelných sfér čarodejníctva, vrážd a mučenia.
Záhady Udolfa – Ann Radcliffe (1794)
Slávny gotický román Záhady Udolfa, bol vo svojej dobe veľmi vyhľadávanou knihou a zdrojom mnohých budúcich klasík. Vo svojej tvorbe ovplyvnil spisovateľov, akými boli napríklad Markíz de Sade alebo Edgar Allan Poe. Príbeh je podľa tradične gotického charakteru umiestnený na stredoveký hrad, zlovestne odpočívajúci uprostred apeninských hôr. Hlavnou protagonistkou je sirota Emily, ktorá je väznená grófom Montonim. Romantika strieda teror a číhajúce nebezpečenstvo zlovestného grófa visí našej hrdinke neprestajne nad hlavou. Poetickejší spôsob rozprávania môže prísť dnešnému čitateľovi vyzývavejší, atmosférou však ide stále o pútavé dielo gotického štýlu.
The Turn of the Screw – Henry James (1898)
The Turn of the Screw je základný kameň hororovej literatúry. Podobne ako Jane Eyre zachádza aj táto kniha svojimi prvkami do gotického štýlu. Henry James napísal dielo, ktoré stálo na počiatku mnohých divadelných či filmových adaptácií. Najslávnejšou z nich je potom film z roku 1961 s názvom The Innocents. Príbeh je rozprávaný očami vychovávateľky, ktorá sa v starom dome stará o dve malé deti. Problém nastáva v momente, keď si vychovávateľka začne v dome všímať muža a ženu, ktorých nepozná. Otázkou ostáva, či tajomné prízraky vidia aj deti. Román je preslávený najmä spôsob, akým Henry James zachádza s čitateľom a ako ovplyvňuje jeho vnímanie, čo je realita, a čo nie.
The Vampyre – John William Polidori (1816)
Prvý literárny príbeh o upírovi je svojím vznikom veľmi úzko spojený s Frankensteinom. Polidori bol osobným lekárom Lorda Byrona. V roku 1816 trávili anglický básnikom Percy Bysshe Shelley a jeho družka, budúca autorka Frankensteina, Mary Wollstonecraft Godwin, spolu s obomi mužmi, leto pri Ženevskom jazere. Kvôli zlému počasiu sa jedného dňa skupinka umelcov uchýlila v interiéry vily Diodati, kde si vymysleli vlastnú literárnu súťaž. Každý mal napísať strašidelný príbeh. A The Vampyre bol na svete.
Jana Eyrová – Charlotte Brontë (1847)
Ako som už spomínal vyššie, Jane Eyre nie je typicky gotický román. Avšak kniha obsahuje množstvo gotických prvkov, vďaka ktorým ju môžeme ľahko zaradiť k tomuto žánru. Na rozdiel od iných príkladov by sme v Jane Eyre len ťažko hľadali elementy nadprirodzena. Gotika dýcha najmä zo starého domu opradeného zakázaním tajomstvom a z romantického vzťahu medzi hlavnou, utrápenou protagonistkou a tajomným pánom Rochesterom. Román navyše obsahuje šľachetné kresťanské hodnoty a sociálne cítenie autorky. Taktiež treba poznamenať, že v podobne gotickom duchu sa nesie aj slávny román Búrlivé výšiny spisovateľkinej sestry Emily Brontëovej.
Pád domu Usherovcov a iné príhody – Edgar Allan Poe (1845)
Od kultového autora hororovej, gotickej literatúry by sme určite mohli menovať celý rad skvelých titulov. Nielen Pád domu Usherovcov, ale aj Jama a Kyvadlo, Maska červenej smrti alebo Havran. Či už ide o kratšiu prózu alebo báseň, Edgar Allan Poe vedel vždy vytvoriť stiesňujúcu atmosféru strachu a nebezpečenstva. Postavy pochované zaživa sa vkrádajú naspäť do sveta živých, aby hodovali na trápení tých, ktorí môžu za ich nešťastie. Autor svoje príbehy umiestňoval do starobylých zámkov, žalárov a mučiarní, presne podľa vzorov gotického štýlu. Okrem toho sa však podieľal aj na vzniku detektívnej prózy, čo len dokazuje ako je žánrovosť otvorená rôznym formám a perspektívam.
Carmilla – Joseph Sheridan Le Fanu (1872)
Ešte predtým než Bram Stoker vdýchol život najznámejšiemu upírovi súčasnosti, bola tu Carmilla. Írsky spisovateľ Joseph Sheridan Le Fanu bol známy príbehmi o duchoch a románmi s ťaživou atmosférou strašidelných domov. Le Fanu sa dokonca označuje ako otec moderného príbehu o duchoch. Avšak Carmilla je kniha o lesbickom vzťahu medzi obeťou, mladou ženou Laurou, a upírkou Carmillou, ktorá na ňu po večeroch striehne. A pretože sú obe dievčatá v skutočnosti kamarátky (Carmilla sa o Lauru stará), striehne na ňu nielen ako na obeť, ale aj ako na sexuálny objekt svojich túžob. Gotický román sa taktiež stal vzorom pre horory z dielne britského štúdia Hammer.
