Dracul recenzia: Prequel Draculu je slušný nástupca  klasického hororu

Dracul recenzia: Prequel Draculu je slušný nástupca klasického hororu

15. apríla 2019 0 Od Radoslav Irša

★ ★ ★ ★ ☆

Jeden z hlavných problémov akéhokoľvek pokračovania kvalitného diela je určite nedôvera v nový text. Nemali by sme sa diviť, že po skúsenostiach s nepodarkami, alebo skôr povedané s priemernými počinmi, sa ľudia pred novinkami tohto typu držia skôr na pozore. O to viac to platí pre klasické diela svetovej literatúry, ktoré si za svoju dobu existencie už medzi fanúšikmi vytvorili isté familiárne puto. Aj preto je určite veľmi ťažké prísť v dnešnej dobe s novinkou, ktorá by na takéto dielo odkazovala, a pritom by čitateľa aj zaujala. No čuduj sa svete – podarilo sa. Dracul je naozaj dobrý.

Pra-prasynovec Brama Stokera, Dacre Stoker a spisovateľ hororovej literatúry J.D. Barker dokázali vytvoriť hodné dielo, ktoré ide v šľapajach jedného z najikonickejších hororov a nestráca pritom vlastný smer. Príbeh je z menšej časti kombinácia faktov a fikcie. Z menšej časti píšem z toho dôvodu, že až na menšie detaily a hlavnú postavu Brama Stokera, ide ako inak o číri výmysel. Dacre Stoker a J.D. Barker sa však snažili pokračovať v tom, o čo sa pred vyše sto rokmi pokúsil sám Bram Stoker.

Keď slávny spisovateľ prvý raz vkročil do vydavateľstva so svojím čerstvým rukopisom Draculu, tvrdil, že jeho príbeh je skutočný.

Bohužiaľ, vydavateľ kvôli obavám z rozbúrenia vĺn hystérie, súhlasil rukopis vydať len v prípade menších úprav. Bram Stoker tak musel z textu vyhodiť pár strán a zrušiť celú ideu o pravdivosti jeho príbehu. Dvojica spisovateľov sa potom pokúsila tieto strany objaviť a vďaka ním nadviazať na originálny text.

Prequel tak začína celkom skutočne. Bram Stoker bol až do 7 rokov naozaj chorľavé dieťa, ktoré stálo jednou nohou na prahu smrti. Chlapec sa však zotavil akoby zázrakom. Týmto spôsobom sa dostávame do írskeho Clontarfu, rodinného domu Brama Stokera, ktorého opatruje láskavá opatrovateľka Ellen. Tá sa čoskoro dostane do pozornosti nielen malého chlapca, ale aj jeho sestry Matildy. Obaja súrodenci si začnú všímať Ellenine nočné absencie, zvláštne správanie, no najmä jej hlavnú úlohu v Bramovom zotavení sa. Deti tak začnú pátrať po záhadnej osobe opatrovateľky a odkrývať jej skryté tajomstvá.

Postupne sa posúvame v čase až do ich dospelosti a zisťujeme, že ich opatrovateľka je stále akoby prítomná v ich životoch. Na scénu prichádza aj tajomný muž v čiernom a nevysvetliteľné vraždy jednej rodiny. Celú knihu potom pátrame po odpovediach a dostávame sa do skvelých zákutí a lokalít s pravou hororovou atmosférou originálneho textu.

Často to vyzerá akoby si dvojica spisovateľom povedala, že využijú osvedčené recepty a nazhromaždia do jednej knihy všetko, čo robí dobrý príbeh o upíroch naozaj dobrým.

Máme tak možnosť navštíviť tajomné lesy, zrúcaniny, nočné cintoríny, vykopávanie hrobov, návštevu márnice a veľa nemŕtvych upírov. Kniha vzdáva hold originálnemu textu aj výberom slov a vierohodnému popisu celej upírskej terminológie. Nechýbajú preto debny plné hliny, pach smrti, drevené kolíky a pocta Draculovým schopnostiam a sile dvadsiatich chlapov. V konečnom dôsledku je tak Dracul moderné dielo, ktoré sa odkazuje na klasické romány gotickej literatúry.

Jednotlivé postavy sú taktiež typologicky inšpirované podľa známych mien ako Van Helsing, Lucy alebo doktor Steward. Väčšine z nich by sme mohli ľahko prisúdiť ich klasický základ z originálu. Našťastie sa nejedná o úplné kópie a nové postavy majú svoj vlastný osud. Pozitívom tak ostáva pri čítaní známa nostalgia starej klasiky.

Negatívom je však spôsob, akým dvojica spisovateľov narába s celkovým pojmom premeny človeka na upíra.

Podobne s tým súvisí aj otázka toho, čo upír ako nadpozemská postava vlastne fyzicky zvládne a prežije. Dalo by sa v texte nájsť veľa prípadov, kedy človek úplne nerozumie, prečo by jeden typ upíra mal byť krvilačným monštrom, a ten druhý naopak racionálne zmýšľajúcou osobou. A ak to náhodou vysvetľuje spôsob a najmä pôvod tejto premeny, tak to bohužiaľ kazí celkový dojem z postavy upíra ako nebezpečného a najmä tajomstvom zahaleného jedinca. Aj z tohto dôvodu potom kniha dopláca na horší záver, ktorý bohužiaľ veľmi nenadchne.

V konečnom dôsledku však Dracul veľmi príjemne prekvapil svojou temnou atmosférou a zachovaním si ikonických prvkov, či už po literárnej alebo obsahovej stránke. Dracul sa dobre číta a šikovne osciluje na hranici medzi ľahkou novodobou žánrovkou a klasickým gotickým hororom.