Holandský dom recenzia: Z rozprávky do skutočného sveta

Holandský dom recenzia: Z rozprávky do skutočného sveta

14. septembra 2020 0 Od Radoslav Irša

Americká spisovateľka Ann Patchettová, známa najmä oceňovaným románom Bel Canto (2001), prichádza na literárnu scénu s novou knihou pod názvom Holandský dom. Román bol tento rok nominovaný na prestížnu Pulitzerovu cenu a zdá sa, že sa stane novým základným dielom, definujúcim meno populárnej autorky. Holandský dom je román v mnohom pripomínajúci rozprávkové príbehy prevedené do reálneho života. Z tohto popisu môžu prísť na um diela Angely Carterovej a jej moderného predefinovania Červenej čiapočky, avšak Patchettová pristupuje k rozprávkovému formátu oveľa decentnejšie. Autorka sa nesnaží mieriť na konkrétne dielo, aj keď Popoluška mi tu občas rezonovala, jej kniha je však vo výsledku oveľa viac ľudskejšia a najmä komplikovanejšia. Presne ako reálny svet.

Cyril Conroy je úspešný developer, ktorý v roku 1946 kupuje nový dom. Získa ho po rodine Van Hoebeekovcov. Dom ako nám je vysvetlené, si nezískal svoj názov Holandský podľa európskeho štátu, či architektúry, ale podľa jeho majiteľov. Van Hoebeekovci museli kvôli osobnému bankrotu dom opustiť a jediné, čo po nich zostalo, je ich rodinný obraz, stále vyvesený v interiéry domu. Nanešťastie, prepychový dom novej rodine šťastie neprinesie. Cyrilova žena Elna záhadne odchádza. Opúšťa nielen svojho muža, ale aj svoje dve deti, mladšieho Dannyho a staršiu Maeve. Po nejakej dobe si ich otec nachádza novú ženu, Andreu. Tá prichádza do domu aj spolu so svojimi dvomi deťmi a doslova si podmaňuje celú domácnosť. Keď Cyril tragicky zomiera na infarkt, Andrea sa stáva novou majiteľkou domu. Danny a Maeve tak pociťujú nenávisť svojej nevlastnej matky na vlastnej koži. Vydedení odchádzajú z rodinného domova a ich rozprávkový svet sa im rúca pod nohami.

Holandský dom má veľmi široký časový záber. A nie je to náhoda, pretože čas a najmä ľudské ponímanie času, a s ním spojeného spomínania, hrá v knihe dôležitú úlohu.

V knihe sa občas striedajú časové obdobia. Danny sám uvažuje, či je vôbec možné vnímať minulosť tak, ako sa v skutočnosti odohrala. Je to najmä vtedy, keď sú už obaja súrodenci dospelí a usadení v aute, zdiaľky pozorujú ich rodinný domov. S týmto ponímaním času veľmi výrazne súvisí aj prítomnosť nespoľahlivého rozprávača. Danny si veci pamätá inak ako Maeve. Je to dobre vidieť pri zoznamovaní sa s jeho budúcou ženou vo vlaku, ale najviac tento štylistický prvok rezonuje vo vzťahu k ich nevlastnej matke. Jej archetypové správanie (krutá a zlá nevlastná matka) je v Patchettovej románe spytovaným elementom, súvisiacim s chovaním hlavných hrdinov. Inak povedané, jej pohľad na celú nešťastnú situáciu je nám skrytý, pretože na svet pozeráme iba Dannyho očami.

Aj vďaka hre s nespoľahlivým rozprávačom kniha prevracia rozprávkovú štylistiku, najviac rezonujúcu v prvej časti knihy. Namiesto nej sa dostávame do reálneho sveta, s ktorým sa obaja súrodenci pasujú po svojom. Ich súrodenecká láska je im však spoločná. A jej sila je hlavným emocionálnym pilierom celého diela. V jednom momente dokonca dospelý a ženatý Danny priznáva, že svoju sestru by nevymenil za nikoho na svete. Je to práve ona, kto drží citovú ťarchu knihy, čo je možné odpozorovať aj z obálky knihy.

Obálka knihy je mimochodom jasný adept na najkrajšiu obálku tohto roka.

Kniha si vďaka nej dokonale vynucuje pozornosť. Jej tajomný až magický charakter mi v istom zmysle pripomínal podobne pocity, ako keď sa mi do rúk dostala kniha Chlapec, krtko, líška a kôň. Na obálke je skrátka niečo rozprávkové a pútavé, zároveň však príjemne melancholické. Navyše, po dočítaní knihy dostáva obálka ešte oveľa silnejší emocionálny náboj.  

Holandský dom sa rozbehne rýchlo a veľmi pútavo. Po čase kniha trochu zvoľní tempo. Začne sa viac zaoberať skúmaním svojich postáv. Stále nám však neprestane pripomínať, že toto je subjektívny príbeh očami syna, ktorý si začne uvedomovať, že jeho rodičia v skutočnosti nemuseli byť tým, čo si o nich celý život myslel. Toto odmietanie škatuľkovať charaktery postáv, v istom zmysle slúži ako hnacia sila, venovať sa textu oveľa aktívnejšie a pozornejšie. Výsledkom sú situácie, kedy nám začne príbeh odhaľovať skryté tajomstvá a poznatky, ktoré by nám kvôli spôsobu rozprávania mohli ostať uzamknuté. Holandský dom taktiež v tomto ohľade vzdáva poctu spisovateľovi Henry Jamesovi, ktorého kniha The Turn of the Screw (1898) sa v diele dokonca aj objavuje. Ann Patchettová napísala pomalšiu, rozjímavejšiu knihu, než je jej literárny hit, Bel Canto. Na druhú stranu je to kniha, ktorá v sebe nesie kus skutočného života. A to je príklad každej kvalitnej literatúry.  

  • Originálny názov: The Dutch House
  • Počet strán: 260
  • Vydavateľstvo: Tatran, 2020
  • Preklad: Lenka Cinková