Spisovateľka Rachel Brightová a ilustrátor Jim Field nezaháľajú a prinášajú nám ďalší, kvázi ezopovský príbeh, so zvieratkami v hlavnej úlohe. Veveričky, čo sa škriepili je kniha o spolupatričnosti a priateľstve. Ústredným motívom je vôľa podeliť sa. Veveričiak Vratko si to možno úplne nezaslúži, keďže celé letné dni by sa len šantil a hral, zatiaľ čo ostatné zvieratká v lese sa pracovito a múdro zásobia potravou na zimu. Vratko skrátka nie je úplne zodpovedný veveričiak. Napriek tomu, že väčšinu času Vratko premárni na „žúroch“, ako nám kniha prezradí, a žije pre prítomný okamžik, takzvane „zo dňa na deň“, čo by hádam mohol dnes už aj niekto považovať za niečo filozoficky duševne prospešné, Vratko týmto spôsobom naopak zisťuje, že pravdepodobne cez zimu nebude mať čo do úst.
Vratko je tak trochu samotár. On síce žúruje (na obrázku tu pekne natriasa boky so sovou alebo s medvedíkom čistotným), ale asi ťažko by sme mohli hovoriť o nejakých hlbších priateľstvách. Keď príde na lámanie chleba, Vratko si musí poradiť sám. Tá jedna šiška na strome by Vratka asi nezachránila pred dlhou zimou, ale ľahko si môžeme predstaviť, aký zjav to musí byť pre veveričiaka, ktorý nemá vôbec nič. Naopak veveričiak Filip – ten má toho viac než dosť. No ako sa píše, „zdalo sa mu, že mu chýba jedna šiška pre radosť.“ Čo nasleduje je boj veveričiaka proti veveričiakovi. Súboj hojnosti a miernej nenásytnosti s ľahkovážnym libertariánom, čeliacom bolestivej smrti hladom. Hotový Shakespear!
Veveričky, čo sa škriepili majú poslanie jasné – podeľte sa! A to aj s tými, čo si to možno nezaslúžia.
Kniha tvrdí, že nikto nie je tak úplne neomylný. Aj jeden aj druhý veveričiak je tak trochu „hriešny“, ak by sme to nazvali takto kresťanky, čo ale neznamená, že by im malo ich konanie zatvárať oči pred okolitým svetom. Sebecká túžba sa dá pri každom hrdinovi interpretovať rozdielne. Dôležitý je však napokon iba výsledok, kedy je cesta vpred po vlastnej osi vždy komplikovanejšia, ako spoločná snaha ťahať za jeden koniec. Veveričky, čo sa škriepili sú podobne, ako predchádzajúce diela, založené na jednej základnej myšlienke, čo ale neznamená, že sa už tradične nedokážeme s jednotlivými myšlienkami pohrať. Napriek jasnej príbehovej línii je tu aj vďaka Fieldovým ilustráciám a Brightovej textu otvorená možnosť interpretácie. To nám dáva možnosť sa nad knihou s deťmi rozprávať. Hľadať významy a definície a nachádzať tak v danom príbehu hlbší zmysel. To je samozrejme výsada aj iných detských kníh, ale je dobrá správa, že to platí aj v prípade zvieracej kolekcie Brightovej a Fielda.
Veveričky, čo sa škriepili vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: The Squirrels Who Squabbled
Autorka: Rachel Brightová
Ilustrátor: Jim Field
Počet strán: 32
Vydavateľstvo: Tatran, 2023
Preklad: Jana Kantorová-Báliková
