Ostrov stratených stromov sa začína ako rozprávka. „Kde bolo, tam bolo, kdesi v spomienkach, na vzdialenom konci Stredozemného mora, ležal ostrov taký nádherný a belasý, že mnohí cestovatelia, pútnici, križiaci a kupci, ktorí sa doň zamilovali, buď už nikdy nechceli odísť, alebo sa ho pokúsili odtiahnuť na konopných lanách až do svojich domovín.“ Témy migrácie, identity a domova sú jednými zo základných pilierov knihy. „Miesta, kde sa narodíme, tvarujú náš život, aj keď sme od nich ďaleko,“ prezrádza jeden z netypických rozprávačov knihy – figovník obyčajný (Ficus carica). Aj v tomto výbere prírodného protagonistu by sme azda mohli nájsť isté rozprávkové zasadenie. Pritom príbeh knihy pojednáva o nesmierne násilnej a krvavej histórii a jej dopadoch na ľudské osudy.
Bolesť a nedôvera
Ostrov stratených stromov rozpráva retrospektívny príbeh rodičov mladej Ady, ktorá sa síce narodila v Londýne, no Cyprus je s jej životom neodvrátiteľne zviazaný. Ada žije s otcom v dome „pohltenom dusivým žiaľom“. Je to len jedenásť mesiacov, čo Ade zomrela mama a svojho otca v poslednom čase ledva spoznáva. Je mĺkvy a niekedy celý deň neprehovorí jediné slovo. Spoločnosť rastlín a stromov uprednostňuje pred spoločnosťou ľudí. Jedného dňa príde na návštevu sestra Adinej mamy, Merjem. Jej príchodom sa otvára aj kúsok z minulosti oboch rodičov. Ada na Cypre nielenže nikdy nebola, jej otec sa navyše snaží, aby Cyprus ostal bezpečne mimo jej vedomia. „Nechcem, aby sa trápila históriou, ktorá nám priniesla iba bolesť a nedôveru,“ vraví otec Kostas. Avšak podobne ako má každý strom svoje neodmysliteľné korene, každý človek má svojich predkov a svoju neodškriepiteľnú minulosť.
Autorka knihy Elif Shafak rozohráva príbeh lásky medzi gréckym kresťanom Kostasom a tureckou moslimkou Defne. Vzhľadom na komplikovanú históriu Cypru založenú okrem iného aj na vzájomnej neznášanlivosti, xenofóbii a násiliu ide o typický príklad dramatickej linky, ktorá sa tak trochu sama natíska. Zakázaná láska. Roméo a Júlia, Tristan a Izolda, Orfeus a Eurydika, ale taktiež Dafné a Apolón. Ide o príklady, ktoré síce nie sú tematicky identické, no ak vezmeme do úvahy, že jedna z hlavných postáv nesie meno Defne a polovicu knihy nám sprostredkováva strom, potom najmä posledný príklad rezonuje najhlasnejšie. To ale neznamená, že by sa Shafak vo svojom diele inšpirovala primárne mytologickým príbehom. Ide skôr o symbolický efekt, ktorý má možno pomáhať jednému z rozuzlení, avšak ľudia oboznámení so spomínaným mýtom pravdepodobne nebudú veľmi prekvapení. Zmení to snáď výsledný dojem z knihy? Ani nie.
Fragmentované rozprávanie v štýle spomienok
Ostrov stratených stromov neostáva iba pri hlavnej dvojici. Kniha sa veľmi jasne opiera aj o otázky ekológie alebo sexuality. V neposlednom rade sa Shafak poetickým spôsobom dostáva do povedomia prírodného sveta, ktorý prebúdza v spomínane rozprávkovom štýle. Figa tu komunikuje s včelami alebo mravcami. Aj tí sú okrajovo svedkami hrozných zločinov. Je to týmto spôsobom ako nám autorka predstavuje dejové zvraty a výsledok je zväčša veľmi vydarený. Či sa sem celý tento antropomorfizmus hodí je už iná otázka. Pretože niekomu by to mohlo skôr prekážať. Druhý výrazne formálny prvok knihy je fragmentované rozprávanie. Postupujeme síce chronologicky vpred, ale ťažko by sme mohli hovoriť o ucelenom a doslovnom rozprávaní. Naopak, kniha funguje v štýle spomienok. Popretŕhaných, neucelených, rozpoltených. Sama figa nám tento rozprávačský efekt tak trochu prizná v rámci svojho vnímania sveta a je možné ho rozpoznať aj v štýle autorkinho prednesu.
Ostrov stratených stromov nás okrem krehkého príbehu lásky zbežne zoznámi aj s krvavou históriou ostrova Cyprus. V dodatku autorka vysvetľuje, že v rámci faktografie neostala iba pri dejinách, ale priamo sa inšpirovala aj osobnými zážitkami konkrétnych ľudí. Týmto kniha naberá na mrazivej autenticite a celkovo dokáže čitateľa viac zasiahnuť. Ústredným motívom však naďalej ostáva ojedinele poetický príbeh lásky, identity a traumy. V niektorých okamžikoch odkrývania bolestivej minulosti, kniha pripomína Almodóvarov film Paralelné matky (2021). Tu tiež nájdeme veľmi podobný pohľad na tému odkrývania problematickej, krvavej minulosti. A to symbolicky aj doslovne.
Knihu Ostrov stratených stromov vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: The Island of Missing Trees
Autorka: Elif Shafak
Počet strán: 328
Vydavateľstvo: Tatran, 2023
Preklad: Veronika Maťúšová
