★ ★ ☆ ☆ ☆
Po tom, čo nám bratia Russovci priniesli dokonalé vyvrcholenie Avengerov, čo nie je v súčasnom trende hollywoodskych sklamaní, vôbec samozrejmosťou, ich nový akčný film The Gray Man, opäť raz mieri do sféry, tentoraz nepriznaného, superhrdinstva. Pre českého a slovenského diváka sa film stal zdrojom záujmu už počas jeho natáčania v Prahe. Nielenže filmári minulý rok celkom pretvorili námestie Jána Palacha pred Rudolfínom (prekvapujúco vraj k lepšiemu), mestom sa navyše ozývala streľba, výbuchy a vodiči museli prehryznúť frustrujúce dopravné obmedzenia. Netflix sa v čase svojej klesajúcej popularity a nasledujúcej zmeny stratégie, od kvantity ku kvalite, plesol po vrecku a vysolil za projekt neuveriteľných 200 miliónov dolárov. Bohužiaľ, ako obvykle tak aj tentoraz platí, že vysoký rozpočet, ešte nerobí dobrý film.
The Gray Man proti sebe stavia dvoch beztvarých rivalov.
Príbeh filmu, ak sa to tak dá nazvať, je skôr iba ľahko prehliadnuteľným zdôvodnením pre veľkolepé akčné sekvencie, súboje a prestrelky. Ani nevieme ako a Ryan Gosling sa dostáva z väzenia do úlohy tajného zabijaka pod vedením CIA. Označením Sierra Six sa Gosling musí vysporiadať s každým nepohodlným terčom. Počas misie v Bangkoku však Sierra Six zisťuje, že jeho zamestnávatelia mu pravdepodobne seriózne klamú. Ba čo viac, pravdepodobne sa ho pokúsia zneškodniť. Sierra Six preto berie veci do vlastných rúk, na čo jeho nadriadení zareagujú povolaním psychopatického Lloyda Hansena (Chris Evans).
Niekde v tejto zdanlivo jednoduchej, napriek tomu chaoticky pozliepanej zápletke, figuruje aj atraktívna Ana de Armas alebo Billy Bob Thornton, čoby vyslúžili agent, ktorému Hansen unesie dcéru v podaní Julie Butters, ktorú si môžeme pamätať, ako na svoj vek veľmi vyspelú detskú herečku z Tarantinovho posledného filmu, Vtedy v Hollywoode (2019).
Ryan Gosling z filmu vychádza až smiešne.
The Gray Man v podstate rozpráva základný príbeh jedinca verzus korporácie. Ide už o akýsi subžáner, nielen akčného filmu. V takomto prípade automaticky potrebujeme charizmatické vedenie. Či už je to John McClane (Bruce Willis), John Wick (Keanu Reeves), Sean Archer (Nicolas Cage) alebo doktor Richard Kimble (Harrison Ford). Hlavný hrdina si nás musí jednoducho získať. A je až nepochopiteľné, že Sierra Six v podaní tak charizmatického herca, ako je Ryan Gosling, dokáže v tomto ohľade tak trestuhodne zlyhať.
Podobne ako hlavný hrdina, tak aj celý film, nemá pre diváka žiadny hmatateľnejší dosah. The Gray Man nemá žiadny štýl. Môžeme sa baviť o filme ako takom, môžeme sa baviť o hlavnej postave, alebo o akcii ako takej, nič z toho jednoducho nepôsobí sviežo, „sexi alebo cool“. Ako to zvykne hovoriť Tarantino. Naopak, scéna ako Ryan Gosling skočí z rútiacej sa električky na kapotu auta, potom sa opráši a s robotickým výrazom na tvári v detaile odkráča zo scény, nedokáže rozpáliť azda nikoho. Naopak, je to snáď prvýkrát, čo Gosling vychádza z filmu až smiešne.
Generický film bez štýlu trpí tým najhorším, a to je nuda.
Ak už film nedokáže zaujať po dramatickej stránke alebo svojimi postavami, môže sa o to pokúsiť aspoň akčnými scénami. Bohužiaľ, aj tie sú v mnohých ohľadoch, buď absolútne chaotické, alebo po dynamickej a strihovej stránke, chladne generické. Ako keby sa scéna naskladala záber po zábere do počítačového programu, a ten nám bez akéhokoľvek dôrazu na obsah, vypľul aký taký prehľad akcie. Prestreľka pred spomínaným Rudolfínom pôsobí ako sfilmovaná podoba herného battle royalu. Jedinou zaujímavosťou je pre našinca pozorovať známe okolia, vtipný mix Vítkovského pamätníka s azerbajdžanským Baku, alebo trojsekundový výstup Mariána Mitaša.
Pritom film začína sľubne. Veľkolepý Bangkok s grandióznym ohňostrojom nás privíta do burácajúceho a pestrého sveta ako vystrihnutého zo Skyfallu (2012). Hudba taktiež veľmi jednoduchým, ale efektným spôsobom podnecuje našu zvedavosť. A potom sa ten seriózny tón premietne do tváre ultra vážneho Goslinga bez štipky irónie, ostrého cynizmu alebo aspoň akejsi ľudskosti. Jeho supermanské schopnosti a ostrieľaný charakter je nám viac-menej tajomstvom.
Naopak Chris Evans sa snaží pôsobiť ako sociopatický šialenec, ale filmári mu v tomto veľmi nepomáhajú. Scenár neponúka veľa príležitostí hrať niečo dramatickejšie a konflikt medzi Evansom a Goslingom je taktiež ťažkopádne vystavaný. Ak už by sme chceli vidieť súboj superhrdinov mimo sveta komiksov, potom príklad skvelého konfliktu a chémie medzi dvomi súpermi nájdeme napríklad v akčnej klasike Johna Woo, Tvárou v tvár (Face/Off, 1997). Niečo podobné tu nie je ani náhodou. Bohužiaľ, The Gray Man je mdlý film. Nudný a zle vystavaný. Je to jeden z filmov zo sveta Netflixu, ktorý možno prirovnať k instantnej polievke. Riadne predraženej instantnej polievke. Rýchlo pripravenej, bez chuti a rýchlo zabudnutej.
