★ ★ ★ ☆ ☆
Špión je špionážna mini séria od Netflixu, nakrútená podľa skutočnej udalosti, ktorá v prvom rade zaujme najmä prítomnosťou Sachu Barona Cohena vo vážnej úlohe izraelského špióna.
Aj napriek tomu, že populárny komik si okrem bláznivých komédii zahral aj v iných filmoch, akými boli napríklad Sweeney Todd (2007), Hugo (2011) alebo Bedári (2012) je to práve Špión, ktorým sa Cohen dostáva do viac dramatických sfér svojej kariéry. A vychádza mu to rovnako dobre ako iným komikom, ktorí občas dokázali vymeniť smiech za emócie. Hlavný protagonista je aj preto azda to najzaujímavejšie, čo môže táto mini séria ponúknuť. Naopak jej najväčšie nedostatky ostávajú ukryté v plytkom scenári.
Príbeh sa odohráva na počiatku 60. rokov minulého storočia v Sýrii. Hlavným hrdinom príbehu je Eli Cohen (Cohen), izraelský špión, ktorý si pod tajnou identitou urobí vplyvných arabských priateľov, čím získava pre Izrael cenné informácie. Jeho pôsobenie v Sýrii nielenže odkrýva nepriateľské intrigy voči jeho materskej domovine, Eli sa navyše začína vo svojom alter-egu cítiť ako ryba vo vode.
Špión síce vychádza zo skutočnej udalosti, no už v prvej epizóde dopláca mini séria na príliš vyumelkované spôsoby.
Prvý diel začne okamžite zaváňať papierom, čo príbehu uberá na autentickosti. Scenár potom pôsobí ako zlepenec, ktorý vznikol len za účelom dosiahnuť nejakú danú pointu, či už zábavného alebo informačného charakteru. Tento efekt by som samozrejme inak nevytýkal, pretože je u iných filmov alebo seriálov celkom bežný, no v prípade Špióna je bohužiaľ nezvládnutý. Celé to pôsobí neskúsene, holo a neprirodzene.
Režisér a scenárista Gideon Raff síce nie je žiadny nováčik, no zdá sa akoby v tomto prípade nedokázal vytvoriť hodnoverný obraz toho, čo si zaumienil. Našťastie sa veci menia k lepšiemu, keď sa k nemu pod pozíciu scenáristu pridáva aj Max Perry. Netvrdím, že je to zákonito dôvod, prečo sa mini séria zdá byť menej umelá, no nič to nemení ani na skutočnosti, že tomu tak naozaj je. Druhým dôvodom je potom azda príbeh samotný.
Gideon Raff vyrozpráva Eliho osud relatívne rýchlo v šiestich epizódach. Od tretej epizódy potom zbytočne neprešľapuje na mieste, ale naopak uteká dopredu míľovými krokmi. Aj napriek tomu, že tu stále panuje istý odstup a absencia hĺbky, Špión naberá rýchlo na zábavnosti. Posledná epizóda sa mi možno zdala až príliš unáhlená, no v závere som ostal celkom príjemne prekvapený.
Mini séria bohužiaľ nedáva veľa pozornosti ostatným postavám. Dokonca aj Eliho prerod a náznaky straty identity sú v podstate len povrchovou záležitosťou.
V konečnom dôsledku však prednosti tejto mini série spočívajú niekde celkom inde. Stále ide o zábavný triler, ktorý dopredu ťahá najmä Sacha Baron Cohen a jeho netradičný výber postavy. Okrem toho nám Špión skôr len predstavuje zaujímavý a málo známy prípad z pozadia izraelskej špionáže. Napokon mi ani veľmi nevadilo, že mi Špión prišiel skôr len ako úvod do skutočného príbehu Eliho Cohena, než ako jej hodnoverný reprezentant.
