Počiatok všetkého: Nová história ľudstva je fascinujúce, avšak pomerne odbornejšie čítanie o ranných dejinách ľudstva. Autorská dvojica, David Graeber a David Wengrow, pristupujú k predmetu svojho skúmania akademicky a hĺbavo. Ťažko by sa sme mohli hovoriť o zaužívaných tvrdeniach z hodín dejepisu, kedy sa tisíce rokov ľudského vývoja stmelili do zjednodušeného a pomerne primitívneho pomenovania – „lovci a zberači.“ Graeber a Wengrow si nemyslia, že toto obdobie bolo natoľko nezaujímavé, že ho súčasná história trestuhodne preskakuje. Naopak, ich kritika zaužívaných tvrdení odmietať existenciu oveľa sofistikovanejších a najmä civilizovanejších spoločností, než by sa hádam v súčasnosti medzi odbornou verejnosťou akceptovalo, vynáša do popredia doslova zaniknuté svety.
Čitatelia knihy, ako je Počiatok všetkého, by nemali očakávať chronologické rozprávanie ľudských dejín v štýle napríklad Harariho diela Sapiens. Počiatok všetkého je oveľa akademickejšie zameraná kniha. Aký – taký postup vpred tu nájdeme, ale obsahová kostra tohto postupu je zahltená množstvom informácií, ktorých pôvod sa napríklad nebojí na pätinu knihy zakotviť pri francúzskych osvietencoch. Graeber a Wengrow nemajú svojím dielom v pláne obyčajne prerozprávať ľudské dejiny. Ich ambíciou je argumentovať a rúcať mylné predstavy o našej histórii. Niekedy to síce robia zbytočne útočne, avšak nemožno než prijať ich celkom odlišný spôsob myslenia, ktorým sa snažia z našej súčasnej pozície, nahliadať na časy tisíce a tisíce rokov v minulosti.
Počiatok všetkého: Nová história ľudstva nás vezme do neprebádaných hlbín dávnej histórie
Počiatok všetkého začína hľadaním odpovedí na otázky o pôvode sociálnej nerovnosti. Do popredia sa dostávajú dve odlišné filozofie, dva odlišné naratívy, vývoja ľudskej spoločnosti. Na jednej strane stojí Jean-Jacques Rousseau a jeho teória o nevinných a mierumilovných lovcoch a zberačoch, ktorých poľnohospodárska revolúcia, civilizácia a štát, automaticky zviedli na zlé chodníčky. Na druhej strane stojí opačný príbeh v podaní Thomasa Hobbesa. Ten naopak tvrdil, že človek bol odpradávna v područí násilného a bezprávneho sveta a až príchodom vlády, súdov, byrokracie a polície, na ktoré sa v podstate Rousseau sťažoval, sa človek dokázal takzvane civilizovať. Graeber a Wengrow nadväzujú na tieto dve teórie a postupne na jednotlivých príkladoch odkývajú ich najväčšie slabiny. Okrem toho nešetria kritikou iných antropológov alebo historikov, ktorí padajú do pasce oboch naratívov spojených s generalizovaním, selektovaním informácií alebo vyvodzovaním nepodložených záverov.
Konkrétne prípady, či už kritík alebo argumentov, necháme na čitateľov recenzovanej knihy, aj napriek tomu, že by sme ich tu veľmi radi spomenuli. Povedzme len toľko, že na autorská dvojica nešetrí napríklad takých intelektuálov, ako je napríklad Francis Fukuyama (ktorý si myslím vytrpel už dosť), Steven Pinker (kto by si bol pomyslel, že jeho skvelá kniha Buď svetlo dokáže nájsť veľmi hodnoverného oponenta), alebo dokonca aj spomínaný Yuval Noah Harari. Tým najpodstatnejším je však skutočnosť istého ľudského prístupu k materiálu. Graeber a Wengrow si uvedomujú ohromný zhluk dejinných okolností. Ich záujmom je vyvrátiť teóriu, že dávna neolitická minulosť bola obyčajná doba temna. Ich odpoveďou na zaužívané a zvyčajne zjednodušené verzie historických udalostí je snaha prinútiť čitateľov svojej knihy, pripustiť celkom iné zmýšľanie nad každodenným životom našich predkov.
Ako tvrdia autori knihy, pokrok nemusí vždy znamenať šťastie
Kniha obsahuje nepreberné množstvo fascinujúcich informácií. Jednou z najzaujímavejších tvrdení súvisiacich dokonca so spomínaným Pinkerom a jeho teóriou, „pokrok rovná sa šťastie“, je rozprávanie z obdobia koloniálnej Ameriky. Ide o nesmierne zaujímavé porovnávanie „civilizovaného“ a domorodého sveta. Neskôr zavítame do zabudnutých a stratených spoločenstiev, aké prebývali napríklad v americkej oblasti s názvom Poverty Point alebo ukrajinské Talianky. Zahĺbime sa do neolitického poľnohospodárstva. Spoznáme fungovanie mexických miest, Tenochtitlán a Teotihuacán, ktoré možno podľa autorov knihy prirovnať k starovekému Rímu. Počiatok všetkého nás skrátka vezme do neprebádaných hlbín a odkryje nám nielen nové informácie, ale najmä aj spôsob, ako by sme mali spomínané informácie vyhodnocovať a prijímať.
Počiatok všetkého: Nová história ľudstva je objemná kniha. Akademicky poňatá, inteligentná a nesmierne obšírna. Graeber a Wengrow sú presvedčiví autori a ich rozprávanie je napriek značnej hĺbavosti nesmierne zaujímavé a podnetné. Nečakajte ľahkú knihu, ani tradičné prerozprávanie ľudských dejín. Naopak ide o čistokrvnú odbornú literatúru ako stvorenú pre vysokoškolských študentov histórie, antropológie alebo archeológie. Je to vzrušujúce a napriek tomu, že sa budem opakovať, nesmierne fascinujúce.
Knihu Počiatok všetkého: Nová história ľudstva vydáva vydavateľstvo Tatran.
Originálny názov: The Dawn of Everything
Autori: David Graeber a David Wengrow
Počet strán: 672
Vydavateľstvo: Tatran, 2023
Preklad: Pavol Šveda
