Spisovateľka Harper Lee napísala knihu, ktorá patrí do zlatého výberu americkej literatúry. Nezabíjajte vtáčika nielenže patrí do osnov každého študenta, kniha navyše učí deti ako byť v živote morálne lepšími ľuďmi. Jednou z hlavných tém knihy je boj proti rasizmu. A tento boj je veľmi nenásilný, inteligentný a umiernený. Ide o podobné vlastnosti, akými oplýva aj hlavný hrdina knihy, Atticus Finch. Atticus je vdovec, právnik a otec dvoch detí – mladšej dcéry Scout a staršieho syna Jema. Dej románu sa odohráva počas prvej polovice 30. rokov minulého storočia. Keďže rodina žije v malom mestečku menom Maycomb v južanskom štáte Alabama, rasizmus je v spoločnosti stále veľmi aktuálna téma. Keď je černoch Tom Robinson obvinený zo znásilnenia dcéry miestneho občana s nekalou povesťou menom Bob Ewell, Atticus sa rozhodne Robinsona obhajovať. V tomto boji však ostáva veľmi sám.
V roku 1913 bol mladík židovského pôvodu menom Leo Frank v americkom štáte Georgia, obvinený zo zabitia 13-ročného dievčaťa menom Mary Phagan. Obvinenie sprevádzali nepresnosti a nedostatočné dôkazy, ktoré vážne spochybňovali Frankovu vinu. Sudca Franka najskôr odsúdil k trestu smrti. Tento rozsudok neskôr zmenil na doživotie. O dva roky neskôr, 16. augusta roku 1915, uniesla Franka z väznice skupina mužov, medzi nimi inak „vážení a slušní“ občania. Bol medzi nimi dokonca aj bývalý guvernér štátu Georgia, bol tam aj bývalý, aj vtedajší starosta mesta, dokonca aj pár šerifov z daného kraja. Leo Frank bol zlynčovaný a obesený a jeho vrahovia svoj čin opísali ako „spravodlivosť ľudu.“ V roku 1986 bol Frankovi Výborom pre milosť a podmienečné tresty štátu Georgia udelený pardon. Inými slovami, Frank bol právne nevinný.
Podobnosť medzi reálnym Leo Frankom a fiktívnym Tomom Robinsonom z knihy Nezabíjajte vtáčika je očividná.
Obaja sú obvinení bez vierohodných dôkazov a oboch sprevádzajú predsudky. Franka antisemitizmus, keď naňho ľudia pokrikovali „Obeste Žida!“ a Robinsona rasizmus. Existuje však ešte jeden spoločný spojovateľ oboch prípadov, a tým je človek, ktorý sa postaví na ich stranu. Atticus Finch sa rozhodne obhajovať Toma Robinsona, pretože Atticus sa vo svojej profesii, ale aj vo svojom osobnom živote, riadi pravidlom, že každý človek si zaslúži rovnoprávne zaobchádzanie. Rozhodne sa obhajovať Toma Robinsona aj za cenu vystaviť seba a dokonca aj svoje deti, očividnému nebezpečenstvu z radov ostatných spoluobčanov. Dôkazom je moment v knihe, kedy si ozbrojení muži z mestečka prichádzajú do väzenia po Robinsona. Atticus Finch je však na nich dopredu pripravený. Rozumie nálade v meste a Robinsona sa rozhodne ochrániť vlastným telom.
Podľa oboch detí je však ich otec, ktorého obaja oslovujú krstným menom, obyčajný človek. Ich otec nikdy nič pamätné nevykonal. A už vôbec nie nič hrdinské. Tento pohľad na obyčajného človeka a definíciu hrdinstva ako niečoho udatného spisovateľka knihy jasne spytuje individuálnou morálkou, ktorá je často doslova neviditeľná. Atticus je ako hrdina anonymný človek, ktorý sa v skutočnosti postaví medzi rozvášnený dav a nevinného človeka. Ak vám to niečo pripomína, tak áno, Atticus Finch zastáva kresťanské ideály bez toho, aby sa k nim vôbec vedome hlásil. Jeho zdržanlivosť, jemnosť a odvaha sú taktiež veľmi krásne vidieť v momente, keď mu Bob Ewell napľuje do tváre. Navyše, opäť môžeme danú situáciu interpretovať z kresťanského smeru. Avšak, Nezabíjajte vtáčika má aj pre samotného Atticusa jemné ponaučenie.
Problém s týmto druhom hrdinstva je ten, že Atticus si pravdepodobne ani neuvedomuje, že robí niečo špeciálne. Sám seba by ako hrdinu azda nikdy nenazval.
Možno aj preto o ňom deti nikdy nič špeciálne nepočuli. Atticus sa jednoducho chová podľa svojich pravidiel, ktoré súvisia s tým, ako byť lepší človek nielen pre seba, ale aj pre ostatných v spoločnosti. Atticus si však možno úplne neuvedomuje, že spoločnosť je schopná vyprodukovať aj veľmi zlých ľudí. Ak by to vedel, možno by svoje deti nevystavoval toľkému nebezpečenstvu. Síce ich učí, aby sa k ľuďom chovali vždy dobre a bez predsudkov, síce ich vystríha pred unáhlenými závermi a nabáda ich pozerať na veci z opačného pohľadu, stále však môžeme povedať, že Atticus v tomto ohľade trocha sklamáva. A treba poznamenať, že to vôbec nie je jeho chyba. Pretože jeho zámery sú vždy čisté. Atticus si skrátka neuvedomuje, ako veľmi dokážu byť ľudia zlí. Jeho morálka v tomto prípade dokonca hraničí až s naivitou. S čím taktiež súvisí celé podobenstvo o besnom psovi, ktorého je treba bohužiaľ utratiť.
Atticusovo hrdinstvo môžu poznať len tí, ktorí si ho uvedomujú. V očiach Atticusa ide o slušné chovanie, ktoré by malo byť univerzálne. Vo svete Atticusa Fincha, v našom svete, ide však o netradičné chovanie, pretože ľudia sú stále schopní pridať sa k rozvášnenému davu a rozsievať okolo seba zlo a nenávisť. Atticusova striedmosť, trpezlivosť a jemnocit, ostávajú stále takmer neviditeľné a Harper Lee sa to snaží svojou knihou zmeniť. Nezabíjajte vtáčika tak potom nie je len kniha, ktorá učí deti v škole ako sa správne chovať, dokonca by mala slúžiť aj pre samotných rodičov, ako byť viac ako Atticus Finch.
