★ ★ ★ ★ ☆
Dokument o nezdarenom otrávení novičokom ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného, je nevídaný pohľad do zákutia mediálne známeho prípadu. Podobne ako v prípade otravy Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Júlie, aj tentoraz vedú všetky stopy priamo do najvyšších sfér ruského vedenia. Navaľnyj je mrazivý dokument. Vo finále doslova frustrujúci. Samozrejme, dnes táto frustrácia úzko súvisí aj so súčasnou vojnou na Ukrajine a zatýkaním ruských občanov, otvorene protestujúcich proti Putinovmu režimu. Toto všetko je ale silno kontrastované s Navaľneho zdanlivou nadnesenosťou, takmer až ľahkovážnosťou. Akoby ani neveril, že by sa mu mohlo stať niečo zlé. Na to bol opozičný politik až príliš populárny. Nakoniec však priznáva svoj omyl. Ako sám hovorí, nikdy by neveril, že by bol ruský režim až tak hlúpy, aby sa po tom všetko, čo sa už stalo, opäť raz znížil k novičoku. Bohužiaľ, Navaľnyj Putinov režim v tomto ohľade zrejme nepodcenil poslednýkrát.
Režisér dokumentu, Eric Roher, mal pôvodne v pláne nakrútiť film o investigatívnej žurnalistike. Na jej čele mal stáť sympatický Christo Grozev, hlavný vyšetrovateľ investigatívneho portálu Bellingcat. Sám Grozev je jedným z hlavných aktérov dokumentu. Ako ale názov napovedá, hlavným hrdinom ostáva neohrozený Navaľnyj. Jeho šokujúca otrava novičokom vo finále formovala Roherov film. Navaľnyj nie je neohrozený len tak obrazne povedané. Navaľnyj v dokumente opakovane zdôrazňuje, aby sa jeho rodina alebo podporovatelia nebáli. Ich sila spočíva v komunite. „Jeden za všetkých. Všetci za jedného,“ skanduje Navaľnyj na jednom z minulých protestov, proti skorumpovanej vláde Vladimíra Putina.
Dokument Navaľnyj nás posadí za spoločný stôl pri jednom z najkompromitujúcejších telefonátov súčasnosti.
Je to taktiež ten istý protest, na ktorom sa objavili aj skupiny neonacistov, na ktorých sa Roher Navaľného neostýcha spýtať. Ide o jeden z hlbších, kritickejších momentov dokumentu, ktorý by mohol Navaľného kritikom, poznačených neúnavnou ruskou propagandou, vziať vietor z plachiet. To isté platí aj o jeho údajnej spolupráci s americkou CIA. Ale ako nám dokument veľmi pekne odhalí, karta CIA hrá ešte na tú serióznejšiu (aj keď pre Putina typicky paranoidnú) nôtu. Keď sa po Navaľného hospitalizácii snažia ruské médiá prísť na jej príčinu, divák rýchlo zisťuje, že ruská propaganda funguje bez akéhokoľvek hlbšieho rozmyslu, čo vyznieva prinajlepšom smiešne.
Tým najsilnejším momentom jednoznačne ostáva známy telefonát medzi Navaľnym, v prestrojení za jedného z veliteľov vražednej akcie, a jedným z členov kompromitovanej skupiny FSB. Ide o neuveriteľný moment, kedy spolu s vyšetrovateľmi (v tomto prípade najmä Navaľny a Christo) zdieľame odhalenie, akoby v priamom prenose. Šok je veru správne slovo, pretože ide o otvorené priznanie. Po skončení telefonátu sú všetci v miestnosti tak rozhodení, až začnú nešťastného člena skupiny ľutovať. „Chudák,“ povzdychne si Navaľny. „Zabijú ho.“
Mrazivé a frustrujúce dopady autoritárskeho režimu.
Dokument nám týmto spôsobom sprostredkuje aké-také pozadie vyšetrovacieho procesu, súvisiaceho s Navaľneho otravou. Prekvapivo, zistiť totožnosť páchateľov je až smiešne jednoduché. My tak môžeme s istotou povedať, že FSB preukázateľne stálo za pokus o Navaľneho vraždu, a bolo by naivné si domýšľať, že iné politické vraždy, nielen v Rusku, ale po celom svete, nemajú podobný scenár.
Napriek tomu, že vieme ako sa Navaľnyj skončí, dokument nás drží v nepretržitom napätí. Okrem toho, že spoznávame Navaľneho ako človeka, jeho rodinu, jeho ženu a deti, spoznávame aj jeho nepriateľov. Dozvedáme sa napríklad, že Putinov režim oveľa viac zintenzívnil prenasledovanie Navaľneho po tom, čo opozičný politik prejavil prezidentské ambície. Spoznávame Putinov režim v jeho absolútnej nemilosrdnosti, paranoji a strachu, čo sa prejaví najmä na konci, keď sa Navaľnyj vracia z Nemecka naspäť do Ruska. Ten strach je hmatateľný a pravdepodobne vychádza z vlastného charakteru ľsti, klamstiev a podlosti. Finále dokumentu je silným mementom útlaku a politického prenasledovania. To zisťujeme aj dnes, po tom, čo sa Navaľneho trest odňatia slobody predĺžil z dvoch na deväť rokov. Pripomína to temné časy československých 50. rokov minulého storočia. A je to mrazivé.
