Presne pred päťdesiatimi rokmi, 19. decembra 1971, mal v New Yorku premiéru nový film Stanleyho Kubricka, Mechanický pomaranč. Kontroverzné dielo sa stalo okamžite horúcou témou nielen filmových fanúšikov, ale aj širokej verejnosti. „Tento film pritiahol viac pozornosti a kontroverzie, než akýkoľvek iný film v nedávnej pamäti.“ Písalo sa v liste od štúdia Warner Bros., autorovi originálnej knihy, Anthonymu Burgessovi. A kontroverzia je veru správne slovo, pretože film naozaj spôsobil väčší mediálny ošiaľ. Prezentácii filmu taktiež nepomohla skutočnosť, že prestížni filmoví kritici a kritičky, ako Andrew Sarris alebo Pauline Kael, neboli z filmu dvakrát nadšení.
Sám Stanley Kubrick sa k obrane svojho diela veľmi nemal. Keď kritik Fred Hechinger z New York Times Kubricka obvinil, že filmom len prispieva ku zhoršujúcemu sa sociálnemu rozpadu spoločnosti, Kubrick mu odporučil, aby si jeho dielo skúsil pozrieť druhýkrát. Po januárovej premiére v Londýne v roku 1972, sa do filmu pustili bulvárne médiá. Pritom niektorí autori len naskočili na spoločnú vlnu šoku z filmového násilia a písali senzáciechtivé novinové nadpisy, bez toho, aby film vôbec videli. Vlna kritiky však stačila na to, aby sa film v mnohých lokalitách Anglicka zakázal. Premietanie filmu zakázali aj v Južnej Afrike, Brazílii a Španielsku. Obrana filmu bola zozačiatku skôr v rukách hlavného predstaviteľa filmu, Malcolma McDowella a autora knihy, Anthonyho Burgessa. Sám Kubrick ich však cez telefón často inštruoval, ako reagovať na mediálne otázky, počas dvojtýždňovej tlačovej cesty po New Yorku.
Mechanický pomaranč mal spôsobovať prekvitajúce násilie a pokles morálnych hodnôt u mladých.
V roku 1973 sa kontroverzia filmu vrátila, keď sa Britániou prehnala vlna zločinov, ako vystrihnutá z nenávideného diela. Jeden prípad dokonca zahrňoval aj útok na bezdomovca, ktorého gang adolescentov okradol a ubil k smrti. Nakoniec sa ukázalo, že ani jeden z útočníkov Kubrickov film nevidel. Nič to však nemenilo na tom, že Mechanický pomaranč sa opäť raz dostal v spoločnosti do zlého svetla. Ľudia mu pripisovali prekvitajúce násilie a pokles morálky u mladistvých. Situácia trvala celé roky a sám Kubrick sa stal terčom mnohých útokov. Táto skutočnosť vyvrcholila rozhodnutím z roku 1976, kedy sám režisér filmu svoje dielo v Británii zakázal. Neskôr sa pri jednom rozhovore ukázalo, že Kubrick konal na podnet polície, po opakovaných vyhrážkach smrti. Zákaz trval až do roku 2000, čo bol rok po Kubrickovej smrti.
Mechanický pomaranč dnes ostáva filmovou klasikou a jedným z najznámejších filmov slávneho režiséra. Je to film, vďaka ktorému mnohí spoznali aj skvelú Burgessovu knihu. Sám Burgess získal na popularite, čo autorovi postupom času začalo skôr prekážať, než vyhovovať. Zašlo to až tak ďaleko, že autor začal svoje najznámejšie dielo doslova nenávidieť. A dôvod bol celkom prostý. Ľudia ho jednoducho začali spájať výhradne len s týmto dielom, pritom ako sám Burgess s rozčúlením tvrdil, napísal predsa viac ako tridsať kníh! Možno, ak by medzi Kubrickom a Burgessom uspela ich filmová adaptácia Burgessovej knihy, Napoleonova symfónia (Napoleon Symphony) z roku 1974, širšia verejnosť by ho spoznala aj ako autora tohto diela. To sa však bohužiaľ nikdy nestalo.
