„Ako rýchlo zabúdame – my, čo sa živíme rozprávaním príbehov –, že najviac zo všetkého nás má zaujímať život.“ Uvažuje profesor Abakus Abernathe, autor knižnej zbierky Kompendium o hrdinoch, dobrodruhoch a iných nebojácnych cestovateľoch. Profesor Abernathe je len vedľajšia postava novej, v poradí tretej knihy Amora Towlesa s názvom Lincolnova diaľnica. Podobne, ako Abernatheho, aj Towlesova kniha je kniha o dobrodruhoch, a ešte viac o cestovateľoch. Je to kniha o živote. O živote, ktorý profesor Abernathe tak oduševnene, a trochu aj ľútostivo, spomína.
Lincolnova diaľnica je dobrodružný román o hrdinoch, dobrodruhoch a cestovateľoch, spomedzi nás všetkých.
Píše sa rok 1954. Hlavný hrdina je 18-ročný Emmmet Watson, ktorý sa vracia domov z pracovného tábora, kde si odpykával trest za neúmyselné zabitie. Emmetta prepustili o pár mesiacov skôr. Jeho otec zomrel a doma po sebe zanechal osemročného syna, Emmettovho brata, Billyho. Aby toho nebolo málo, Emmett nájde doma za stolom usadeného bankára, ktorý mu s povrchnou ľútosťou oznámi, že kvôli nesplateným dlhom jeho otca, si banka berie celý jeho zaťažený majetok. Bankár by si s najväčšou radosťou zobral aj Emmettovo auto, ak by Emmett našťastie nedokázal, že auto si kúpil sám za ťažko našporené peniaze.
S Emmettom sa na slobodu dostali aj jeho dvaja kamaráti z pracovného tábora, Duchess a Woolly. Jediný háčik je v tom, že ich cesta na slobodu nebola úplne legálna. Inak povedané, obaja chlapci si potajomky vliezli do kufra správcovho auta, ktorý odviezol Emmetta domov. Utiekli z tábora podobne, ako Edmond Dantès utiekol z väzenia v knihe Gróf Monte Christo, povedal by s nadšením Emmetov brat Billy. Billy má rád knihy. Jeho najobľúbenejšia je kniha práve od profesora Abernatheho, ktorú sme spomínali v úvode. Billy ju prečítal už dvadsaťštyri krát a číta ju opäť. Je to práve Billy, kto Emmetovi navrhne, aby sa obaja s bratov vydali do Kalifornie hľadať ich stratenú mamu. A ich cesta nemá viesť inak, ako po slávnej Lincolnovej diaľnici, spájajúcej východné pobrežie Ameriky so západným.
Ľudské príbehy tvoria jadro Towlesovej knihy.
Lincolnova diaľnica búra čitateľské očakávania. Amor Towles si vyberá len určitú časť cesty a na nej prezentuje odveké životné porekadlo: „Cesta je cieľ.“ Nečakajme preto cestu do slnečného San Francisca, ako skôr cestu opačným smerom. Našou destináciou sa napriek Emmettovej nevôli stáva východné pobrežie. Dôvody nebudeme prezrádzať, no jedno je isté, Lincolnova diaľnica je kniha zasvätená rozprávačskému remeslu. Na našej ceste rozprávanej z pohľadu viacerých postáv, stretáme množstvo rozdielnych charakterov s vlastnými, špecifickými osudmi. Je tu odvážny veterán Ulysses, zlomyseľný pastor John alebo herec a imitátor Santa Clausa, Patrick „Fitz“ FitzWilliamson. Towles nám ich príbehy sprostredkováva s detailným kumštom skutočného majstra. To isté potom môžeme povedať aj o ústrednom príbehu.
Nielenže je Lincolnova diaľnica výborne napísaná, ale jej obsah dýcha tým, čo si jej autor berie na zreteľ ako prvé. A to je život. Pestrý život ľudí na ceste poháňanej osudom. Človek mieni, pán Boh mení. Vďaka nádherne vymodelovaným postavám sa čitateľ dostáva do víru okolností a necháva sa odovzdane unášať v područí nesmierne pútavého a zábavného príbehu. Hravosť s akou Towles pracuje človeka doslova teší. Prejavuje sa to najmä v postave Duchessa, ktorému autor prepožičiava azda najcharizmatickejší, ale taktiež najkomplexnejší charakter v knihe. Duchess a Woolly to je dvojka ako Charlie a Raymond vo filme Rainman (1988). Aj Woolly, podobne ako aj Raymond, je tak trochu pomalší. Je skrátka naladený na inú frekvenciu ako my ostatní, povedal by Duchess. Otázka zneužívania a postranných zámerov je potom veľmi zaujímavo predostretá v jemných nuanciách. Stačí jedna veta a človek začne pochybovať.
Otázka príbehov, otázka dobra a zla.
Druhou stránkou Duchessa je akási až švejskovská prostoduchosť, vlastná logickosť, svojský svetonázor. Scéna s podomovým predajcom mixérov je krásne nadnesená a úsmevná. Ale Duchess má podobných pasáží neúrekom. Sú to často vtipné momenty. Hravé a svieže a čítať ich je vždy radosť sama osebe. Neskôr sa však na svetlo dostáva jedna z hlavných tém knihy a to je schopnosť rozpoznať dobro a zlo. Duchess je jedným z primárnych aktérov. Na druhej strane nájdeme Billyho. Odvrátenú stranu mince. Ide o tému dobra a zla. O schopnosť morálne vyhodnotiť vlastné kroky, vlastný úsudok. Oko za oko, zub za zub. Starý zákon, podobne ako pastor John, tu majú svoje nelichotivé miesto. Silnú rolu tu naopak hrá otázka rodiny, najmä potom otázka otcovstva, ale pomerne silným antipólom je aj úloha spomínaných príbehov. Úloha kníh, kde pomocná ruka literatúry prináša náhradnú starostlivosť a vlastné odmeny.
Lincolnova diaľnica je nesmierne pútavá kniha. Je to jedna z tých veľkých kníh, ktoré nás okamžite strhnú do svojho sveta. A my s ňou žijeme. Zaspávame s ňou. Vstávame s ňou. Myslíme na jej postavy, na jej hrdinov a úprimne s nimi cítime. Lincolnova diaľnica nie je natoľko presvedčivá vo svojom tematickom zasadení, no život by sme mohli azda len ťažko čítať tematicky a popisne. Towles sa snaží vystihnúť život a život každodenných hrdinov, čo možno najsilnejším spôsobom. Samozrejme, robí to v rámci nejakých vlastných pravidiel populárnej literatúry. To znamená, že ak sa bavíme o reprezentácii života ako takého, Lincolnova diaľnica sa stále pridržiava rozprávačských trópov. Inak povedané, nie je to žiadny Joycov Ullyses. Toto je naopak zábavne spracovaný výňatok niečoho, čo možno ešte len príde. Jadro niečoho možno ešte väčšieho. Dobrodružstvo, ktoré nekončí. Dobrodružstvo, ktoré pokračuje.
Originálny názov: The Lincoln Highway
Autor: Amor Towles
Počet strán: 476
Vydavateľstvo: Tatran, 2022
Preklad: Jana Petrikovičová
